Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kam s ohorkami po cigaretách? Projekt EcoButt má riešenie

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: cigaretové ohorky; Pixabay.com /analogicus/

Každodenne je na svete zakúpených až 15 miliárd kusov cigariet. Ohorky, ktoré vznikajú po ich vyfajčení, sú pre prírodu veľkou príťažou a ich rozklad trvá štyri až dvanásť rokov. Projekt EcoButt sa sústreďuje na riešenie cigaretového odpadu, ktorý je na svete produkovaný v enormných množstvách. Konkrétne sa venuje zhromažďovaniu a následnej recyklácii cigaretových filtrov. 

Pridaním cigaretových filtrov do asfaltovej zmesi sa s použitím ropného spojiva zabráni translokácii toxických a karcinogénnych látok.

„Tento spôsob je neškodný pre naše okolie a keďže je produkcia asfaltu veľmi vysoká, je to jedinečná možnosť, kde tak veľké množstvo odpadu môžeme zapracovať. Cieľom projektu je efektívne spracovávať cigaretový odpad, ktorý sa v dnešnej dobe považuje sa nepoužiteľný a vypĺňa škáry na preplnených skládkach, kde sa vplyvom vonkajších podmienok nebezpečné látky postupne dostávajú do pôdy a vodných ekosystémov. To má za následok kontamináciu a prenikanie škodlivých látok do pitnej vody a rastlín, ktoré pravidelne konzumujeme. Je vedecky dokázané, že pre mikroorganizmy je už jeden cigaretový ohorok v siedmych litroch vody smrteľne jedovatý,“ uvádza tvorca startupu Hugo Repáň.

Startup EcoButt patrí medzi projekty, ktoré sa v rámci 9. kola súťaže inovatívnych nápadov – startupov „Máš nápad? Prezentuj svoj startup!” dostali do predinkubačného pobytu v Startup centre Technickej univerzity v Košiciach (TUKE).

Vedecky podložené

Nápad recyklácie cigaretových filtrov je podľa jeho autora vedecky podložený viacerými štúdiami, ktorých výsledky sú veľmi priaznivé.

„Pri štúdii na RMIT University v Austrálii sa zistilo, že zapracovaním cigaretových filtrov do asfaltovej zmesi sa znižuje efekt horúceho ostrova, čo znamená, že pri horúcich letných dňoch je sálajúce teplo z asfaltu pohlcované práve cigaretovými filtrami a tým pádom klesá teplota v mestách o dva až tri stupne.“

V súčasnosti prechádzajú realizátori projektu akceleračnou fázou, kde sa sústreďujú na výber vhodných klientov a spoločnosti, ktoré im s týmto nebezpečným odpadom pomôžu a spravia naše okolie krajším a čistejším.

„Projekt sa teší nadšeniu na viacerých frontoch, či už je to univerzitná pôda alebo súkromný sektor. Okrem spolupráce s LEAF Academy a Technickou univerzitou v Košiciach je našim nadšencom aj organizácia Zelený Žiar. Cieľom spolupráce bude zbieranie cigaretových filtrov v okolí, ktoré budú od svojho osudu oslobodené a použité v priemysle ako hodnotný materiál,“ poznamenáva Hugo Repáň.

Žeby cigaretové filtre neboli odpad?

Pridáva, že pri jednoduchej ankete organizácia Keep America Beautiful zistila, že až 77 % opýtaných nepovažuje cigaretové filtre za odpad.

„Práve tento projekt môže napomôcť upovedomiť ľudí o tomto environmentálnom probléme formou propagácie a reklamy. Je potrebné lokalizovať popolníky na frekventované miesta, kde sa fajčiari zdržujú najviac, či už sú to verejné priestranstvá, podniky alebo fajčiarske kútiky na pozemkoch firiem. Tieto popolníky by boli pravidelne vyprázdňované a ich obsah efektívne využitý, zatiaľ čo obsah bežných popolníkov nie je nijak separovaný od bežného komunálneho odpadu.“

Fajčiarov na svete pribúda, tým pádom sa zvyšuje aj produkcia cigariet a to veští ďalšie stovky ton cigaretových ohorkov, upozorňuje tvorca startupu.

„Našim cieľom je pravidelne zhromažďovať čoraz viac a viac takéhoto odpadu a zabezpečiť, aby sa dostal do správnych rúk. Podľa dostupných zdrojov existujú na svete len dve firmy, venujúce sa recyklácii cigaretových filtrov. Avšak ich pôsobisko je natoľko vzdialené (USA – TerraCycle, India – CODE), že pre Slovensko nie je možné s nimi nadviazať akúkoľvek spoluprácu.“

Projekt EcoButt

Ísť príkladom

Služba EcoButt teda ponúka reklamu, ponúka možnosť posunúť sa o krok ďalej v odpadovom hospodárstve a ísť príkladom ďalším krajinám. Jeden z environmentálnych cieľov EÚ je zaviesť redukčné opatrenia, týkajúce sa cigaretových ohorkov. Do roku 2025 by sme mali byť schopní recyklovať 50 % a v roku 2030 až 80 % tohto odpadu.

„Podporou práve takýchto projektov sme schopní preukázať snahu Slovenska byť ekologickejší. Momentálne sa nachádzame na chvoste rebríčka v tom ako naša krajina dokáže hospodáriť s vyprodukovaným odpadom. Taktiež služba EcoButt dáva možnosť firmám, mestám alebo podnikom preukázať ich angažovanosť v starostlivosti o našu planétu. Žijeme v dobe, kedy je ekologický dopad firiem jednou z hlavných tém a potenciálnych klientov oslovuje práve snaha byť ekologický,“ pripomína ešte Hugo Repáň.

Momentálne sa teda projekt nachádza v Startup centre Technickej univerzity v Košiciach, ktorá okrem nádherných priestorov napomáha s akceleračným programom a tiež s tým, ako firmu dostať do povedomia a zabezpečiť hospodársky rast. „Pevne veríme, že po skončení pobytu v Startup centre bude projekt schopný rentability a pôsobiť na celom území SR.“

*********************************************

O postupujúcich startupoch v rámci súťaže „Máš nápad? Prezentuj svoj startup!” rozhodla koncom júna 2019 odborná komisia pod vedením predsedu komisie prorektora TUKE – prof. Ing. Antona Čižmára, CSc. Celkovo sa uchádzalo o túto miestenku 17 inovatívnych nápadov/projektov.

Startup centrum TUKE bolo otvorené v roku 2014. Odvtedy sa na Technickej univerzite rozbehli aktivity v oblasti podpory startupov. Hlavným zámerom centra je vytvoriť motivačné prostredie, ktoré pomôže nielen študentom a zamestnancom TUKE, ale aj ostatným obyvateľom regiónu v rozvoji ich inovatívnych nápadov a potenciálu.

Startup centrum TUKE ponúka startupom podporu v rôznej podobe, podľa ich aktuálnych potrieb. Ide predovšetkým o možnosť využívať zdarma priestory v Startup centre TUKE a potrebné prístrojové kapacity unikátnych odborných pracovísk, laboratórií a iných zariadení na univerzite. Ďalej tiež pomoc pri tvorbe podnikateľského plánu, získavaní partnerov, vyhľadávaní potenciálnych investorov, ako aj expertnú a mentorskú podporu.

 

Informácie a ilustráciu poskytol: Hugo Repáň

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /analogicus/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky