„Jurský park“ v podaní našich aj svetových vedcov


„Jurský park“ v podaní našich aj svetových vedcov

Porozumieť udalostiam spred stoviek miliónov rokov sa snažia realizátori projektu Jurské kontinentálne krízy: hlavné vymierania a zmeny prostredia v jazerných ekosystémoch (CONTINENTAL CRISES OF THE JURASSIC: MAJOR EXTINCTION EVENTS AND ENVIRONMENTAL CHANGES WITHIN LACUSTRINE ECOSYSTEMS), riešený v rámci programu UNESCO.

Projekt sa sústreďuje na triasovo-jurské masové vymieranie pred 202 miliónmi rokov, skúma tiež toarské anoxické udalosti pred 183 miliónmi rokov a nakoniec pokrýva jursko-kriedovú hranicu pred 145 miliónmi rokov, kedy sa kontinenty pokryli veľkými jazernými systémami. Zodpovedný riešiteľ projektu doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. vysvetľuje, že porozumieť súčasnému klimatickému vývoju našej planéty nemožno bez poznania udalostí jej vývoja v geologickej minulosti a bez poučenia sa z následkov, ktoré mali závažné zmeny podnebného režimu na globálne ekosystémy. „Pomery na Zemi počas druhohorného jurského obdobia (pred dvesto až 145-mi miliónmi rokov) boli nielen podkladom pre Spielbergov film ´Jurský park´, ale predstavujú model extrémnych podmienok klímy, aké dnes na Zemi nepoznáme. Jurské obdobie začalo globálnou krízou, sprevádzanou druhým najväčším vymieraním v histórii života na Zemi. Nasledovalo vzápätí po ohromnej sopečnej činnosti v strednom Atlantiku, ktorá vychrlila do atmosféry stovky kubických kilometrov plynov a vulkanického popola. Tie zmenili prevažne polopúštne podnebie na Zemi na mokré, monzúnové. Kyslosť oceánskej vody vzrástla tak, že znemožnila tvorbu vápnitých kostier organizmov. Veľké riečno – jazerné systémy zaplavili povrch kontinentov. Štruktúra živých ekosystémov sa rúcala. Niektoré živočíchy ako dinosaury využili vyhynutie svojich konkurentov na búrlivý rozvoj a ovládnutie pevnín od rovníka až po polárne oblasti.“ 

Výskum je zameraný na významné udalosti a ich vzťah ku klimatickej a environmentálnej zmene v týchto starých jazerných ekosystémoch a na koreláciu s morskými oblasťami. Navyše, projekt má silnú aplikačnú zložku, pretože tieto usadeniny hostia významné zdroje fosílnych palív vrátane uhlia, zemného plynu a ropy. Budúci vývojdoc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. prosperujúcich spoločností závisí na prístupe k energetickým zdrojom, negatívne účinky spaľovanie fosílnych palív možno zmierniť sekvestráciou CO2, kedy sa oxid uhličitý odstráni zo spalín a ukladá do podzemných zásobníkov. Projekt trvá od začiatku roka 2014 do konca tohto roka.

„Medzinárodný Projekt IGCP 632 UNESCO, ktorého je výskum súčasťou, je zameraný na významné udalosti vývoja jurských ekosystémov a ich vzťah ku zmene podnebia a prostredia na koreláciu starých jazerných ekosystémov a morských oblastí. Navyše, projekt má silnú aplikačnú zložku, pretože usadeniny tohto veku obsahujú významné zdroje priemyselných a energetických surovín,“ vysvetľuje odborník z Ústavu vied o Zemi SAV.

Snahou riešiteľov projektu je vyplnenie medzier v poznaní jurského vývoja rozličných oblastí, vyrovnanie rozdielov a nejasností v interpretácii príčin a následkov. Náš vedec pripomenul, že v tejto dobe sa začal tvoriť Atlantický oceán, začali sa od seba oddeľovať južné kontinenty. „Naše územie bolo v tej dobe hlbokým dnom rovníkového oceánu Tethys. Vieme však pomerne málo o detailnej histórii sedimentácie na tomto dne a o jej spätosti s procesmi na pevnine počas jurského obdobia.“ 

Na výskume sa podieľa medzinárodný vedecký kolektív Projektu 632 IGCP UNESCO (zo 40 krajín sveta), ktorý vedie profesor Jingeng Sha z Univerzity v Nankingu (Čína), prof. Vivi Vajda z Oslo (Švédsko), Paul Olsen (USA), Emma Sammel Msaky (Tanzánia), Mohammed Et-Touhami (Maroko), Olena Shevchuk z Kijeva (Ukrajina), Hamish Campbell (Nový Zéland), Wolfram M. Kürschner (Nórsko). 

Doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. je presvedčený, že poznanie povahy jedinečného, pomerne stabilného jurského podnebia umožní osvetliť príčiny globálnych zmien zemského podnebia. „Skalné sekvencie skrývajú záznamy nespočetných zmien podmienok prostredia počas mnohých miliónov rokov. Jurské paleoklimatické modely boli zrejme podstatne odlišné od dnešného striedania glaciálnych (ľadových) a teplých (skleníkových) podmienok na Zemi. Výraznú cyklickosť pozorovanú v súvislých sledoch hornín zapríčinilo striedanie odlišných podmienok, riadených prísunom energie zo Slnka, ako aj silami pohybu našej planéty a susedných nebeských telies. Štúdium ich zmien je možné využiť pre zostavenie astronomicky kalibrovaného ´kalendára´ histórie Zeme, v ktorom sú zapísané variácie klímy v dávnej histórii Zeme,“ uzavrel odborník.

 

Odborný garant textu: doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. z Ústavu vied o Zemi SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: SAV

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kultúrne dedičstvo zbližuje ľudí a prispieva k súdržnejšej spoločnosti.
Zistite viac