Jedovatý krásavec

16. apr. 2018 • Prírodné vedy

Jedovatý krásavec

Motýľ pestroň vlkovcový má pestro sfarbené krídla a je ozdobou našej prírody. Potrava jeho húseníc spôsobuje, že patrí medzi jedovaté druhy.

Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena) patrí bezpochyby k našim najkrajším a najpestrejším denným motýľom. Pokladáme ho za významný teplomilný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny.

Na vrchnej strane jeho bledo okrovožltých krídel je zložitá kresba prevažne čiernej farby v podobe škvŕn a vlnoviek. Túto kresbu dopĺňa niekoľko červených a modrých škvrniek na leme zadných krídel. Spodná strana krídel má podobnú kresbu, ale s nádychom do žlta a oranžova, na rozdiel od vrchnej strany krídel s ďalšími červenými škvrnami. Žilnatina krídel je čierno sfarbená. Pestroň má pomerne malú hlavu čiernej farby. Na čiernej žlto-hnedo ochlpenej hrudi sa nachádza úzky, ale nápadný červený krčný lem. Vzhľadom na kresbu a neobvykle pestré sfarbenie sa tento druh motýľa pri odpočívaní na vegetácii či prijímaní potravy na kvetoch nedá zameniť s iným druhom.

Nenápadne nápadný

Pestroňa môžeme vidieť v prírode od druhej polovice apríla do konca mája. Patrí medzi stredne veľké denné motýle. S rozpätím krídel 45 až 60 mm je jedným z našich najmenších príslušníkov z čeľade vidlochvostovité, do ktorej je v systéme zaradený. Samičky bývajú spravidla o niečo väčšie ako samčeky. Pri jeho pomerne pomalom trepotavom a často plachtivom lete ho v prírode postrehneme zriedkavejšie, lebo jeho pestré sfarbenie sa na pohyblivých krídlach stráca. Krásu motýľa si uvedomíme, až keď zosadne na vegetáciu. Samce lietajú za slnečného počasia hneď od rána a vyhľadávajú samičky na oplodnenie. Tie bývajú aktívnejšie popoludní.

Húsenica vylučuje páchnucu látku, ktorá jej slúži ako obrana pred predátormi.

Aromatická obrana

Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách obvykle na rub listov. Z vajíčok sa vyliahnu približne za 8 až 9 dní húsenice a počas svojho vývoja sa štyrikrát zvliekajú. Dorastajú do veľkosti približne 30 až 35 mm. Húsenice žijú spočiatku spolu a živia sa kvetmi, kvetnými pukmi a mladými lístkami, po druhom zvliekaní sa rozliezajú a vtedy už žerú predovšetkým listy, niekedy aj plody vlkovca. Najčastejšie sa zdržiavajú na rube listov, ale nezriedka sa vyhrievajú na slnku na vrchnej strane.

Vlkovec obyčajnýVlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis) je u nás jedinou hostiteľskou rastlinou húseníc pestroňa. Je to veľmi jedovatá rastlina s obsahom zmesi jedovatých látok, z ktorých hlavnou zložkou je kyselina aristolochová. Nielen húsenice, ktoré požierajú vlkovec, sú jedovaté, ale aj samotný motýľ, a preto sa mu predátori vyhýbajú.

Húsenica pri vonkajšom podráždení a v prípade ohrozenia vysúva mäsitý vidlicovitý oranžový nápadný útvar, odborne nazývaný osmeterium. Je to vychlípiteľná pachová žľaza umiestnená za hlavou, na chrbtovej strane predohrude. Vylučuje páchnucu aromatickú látku a bezmocnej húsenici slúži ako obrana pred predátormi.


Autor a foto poskytol: RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.

Uverejnila: VČ


Viac o jedovatom krásavcovi v našej prírode, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Akrylamid je prítomný najmä na povrchu výrobku.
Zistite viac