Je potrebný širší výskum vplyvov chemických posypov v chránených územiach Slovenska

01. dec. 2017 • Environmentálne inžinierstvo

Je potrebný širší výskum vplyvov chemických posypov v chránených územiach Slovenska

Faktom je, že zimná údržba ciest v chránených územiach v SR je výsledkom kompromisu medzi požiadavkami obyvateľov a návštevníkov, povinnosťou Slovenskej správy ciest a samospráv zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť ciest a tiež požiadavkou odbornej štátnej správy v oblasti ochrany prírody rešpektovať princípy ochrany územia pred cudzorodými vplyvmi na citlivé ekosystémy. Použitie rôznych posypov počas zimného obdobia, postavených na báze chemických zlúčenín však môže zanechať stopy na okolitej prírode. 

Výskumom zimnej údržby ciest v oblasti lesov v chránených územiach Slovenska sa zaoberal tím odborníkov Národného lesníckeho centra – Výskumná stanica KOŠICE. Ako uvádza RNDr. Slavka Tóthová, PhD., odstraňovanie snehu pluhovaním, frézovaním a aplikácia inertného posypu sú počas zimy na niektorých úsekoch ciest v chránených územiach nedostatočné, najmä vzhľadom na vysokú intenzitu dopravy.

Aplikácia najčastejšie používaného chloridu sodného (NaCl) v citlivom území národných parkov nie je vhodná, preto sa začalo s používaním posypových solí na báze chloridu horečnatého (MgCl2). Týka sa to najmä štátnej cesty I/67, ktorá prechádza územím dvoch národných parkov Tatranského národného parku a Národným parkom Slovenský raj. V rámci TANAP-u bol výber monitorovacích plôch doporučený odbornou štátnou správou v oblasti ochrany prírody. Výskumný tím lokalizoval odberné miesta v blízkosti vodných tokov; odbery vzoriek vody, pôdy, asimilačných orgánov sa uskutočnili len v tesnej blízkosti ciest. Rovnako tak sa postupovalo v prípade Národného parku Slovenský raj.

RNDr. Slavka Tóthová, PhD. z Národného lesníckeho centra – Výskumná stanica KOŠICE hovorí, že pri preverovaní pôdy už prvé analýzy pôdnych vzoriek, ktoré boli odobrané pred aplikáciou posypu na báze MgCl2 v roku 2006, poukazovali na alkalizáciu pôdneho prostredia v tesnej blízkosti ciest (do cca 5 metrov), a to na všetkých plochách kontrolných (odbočka na Popradské pleso, Vyšné Hágy), aj na plochách s plánovanou aplikáciou posypového materiálu.

pH pôdy v okolí od cestyVýskumný tím konštatoval, že ich práca priniesla nové poznatky o vlastnostiach pôd, asimilačných orgánov a povrchových vôd v blízkosti ciest na území národných parkov. „Chemizmus pôd do vzdialenosti 5 m od ciest je zmenený v celom hodnotenom území, aj na miestach, kde v minulosti boli používané tzv. inertné posypové materiály. Posypový materiál na báze MgCl2 na základe výsledkov monitoringu je vhodnejší na údržbu ciest v chránenom území, ako chlorid sodný. Materiál na báze chloridu horečnatého je cudzorodá chemická látka, pri jeho aplikácii v chránenom území je potrebné venovať pozornosť potenciálnemu riziku akumulácie v zložkách prírodného prostredia. Výskumom by bolo vhodné doplniť chýbajúce poznatky o dlhodobých vplyvoch posypových materiálov na prostredie,“ uvádzajú odborníci.

Na základe doterajšieho výskumu prišli k záveru, že naďalej chýba báza základných poznatkov, najmä: o dlhodobosti vplyvu posypov na prírodné prostredie, (flóra, fauna, mikroorganizmy, biodiverzita, chemizmus prostredia), ireverzibilite zmien (možnosť kumulovania horčíka v pôde a rastlinách), vzdialenosti (kritického) ovplyvnenia ekosystémov od ciest s posypom; chýba tiež výskum na tranzektoch, minimálne do vzdialenosti 100 m od cesty.

Odporúčania tímu, ktorého zodpovednou riešiteľkou je RNDr. SlavkaTóthová, PhD., sú nasledovné: Vytvoriť partnerstvo organizácií zodpovedných za manažment ciest, ochranu územia a výskumu vplyvov na životné prostredie a spoločne hľadať finančné zdroje na podrobnejší výskum dlhodobých vplyvov posypových materiálov a riešenie problematiky správneho manažmentu údržby ciest v národných parkoch a chránených územiach (jednorazová dávka, intenzita posypu za sezónu a pod). „Ďalej je potrebné pristúpiť k zmene metodiky doterajšieho monitoringu, jednoznačne definovať plochy, na ktorých bude zabezpečené dlhodobé sledovanie zmien na tranzektoch, minimálne do vzdialenosti 100 metrov od cesty, častá zmena plôch, resp. tranzektov znižuje potenciál pre budovanie bázy dlhodobých poznatkov,“ uviedla RNDr. SlavkaTóthová, PhD. a uzatvára, že v spolupráci s kompetentnými orgánmi a aj lesnými úradmi je potrebné zaoberať sa možnosťami zmien drevinového zloženia v blízkosti ciest.

 

Informácie a foto poskytla: RNDr. SlavkaTóthová, PhD., Národné lesnícke centrum – Výskumná stanica Košice

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
brožúra Veda v Centre 2015
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ultrazvuk sa používa v defektoskopii na určovanie prasklín, trhlín, ktoré navonok nevidíme.
Zistite viac