Ján Madarás: Terénny výskum je pri poznaní v geológii kľúčový


Ján Madarás: Terénny výskum je pri poznaní v geológii kľúčový

Geológ, vedecký pracovnik RNDr. Ján Madarás, PhD. (*1967, Poprad – Spišská Sobota), absolvoval štúdium geológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor geochémia a ložisková geológia (1985 – 1990). Externé doktorandské štúdium v študijnom odbore Petrológia, ukončil v roku 2001 na Katedre petrológie a mineralógie PriF UK. Vedecký kvalifikačný stupeň IIa – samostatný vedecký pracovník, získal v roku 2004.

Pracoval v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave, v Geofyzikálnom a Geologickom ústave SAV. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Geologického odboru v Ústave vied o Zemi SAV. Zaoberá základným geologickým výskumom Západných Karpát. Špecializuje sa na geológiu kryštalinika, tektoniku a históriu geologického vývoja Slovenska. Aktívne sa venuje aj popularizácii geológie. Viac údajov obsahuje jeho Curriculum vitae.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Kto Vás usmernil, alebo čo Vás ovplyvnilo pri výbere vysokoškolského štúdia?

J. MADARÁS: Rozhodnutie študovať geológiu vo mne zrelo už na gymnáziu. Ako člen Slovenskej speleologickej spoločnosti som sa aktívne venoval jaskyniarstvu, inšpiráciou bol neskutočne lákavý objavný prieskum jaskýň v Slovenskom raji, najmä Stratenskej jaskyne, ktorá s dĺžkou takmer 24 km je tretia najdlhšia na Slovensku. V skvelej partii speleológov pôsobili aj moje geologické vzory z Uránového prieskumu Spišská Nová Ves – Janko Tulis, Laco Novotný, Ľudo Kucharič, Fero Miháľ, s ktorými som sa neskôr stretával aj profesne.

A možno náhoda zariadila, že z jednej bytovky v typických baťovských tehlových domoch vo Svite, kde som býval, sme sa geológmi stali traja: Fero Marko, Jaro Spáč a ja. Všetci traja aktívne pôsobíme v geológii doteraz. Ale aj keby nebolo tajomných jaskýň v Slovenskom raji, vyrastal som pod žulovým masívom Vysokých Tatier, vo vápencových tiesňavách Slovenského raja, pieskovcových úbočiach Spišskej Magury s čučoriedkami, ľadovcom vytvorených štrkoch a pieskoch pod Tatrami s rozprávkovými hubárskymi lokalitami.

Na Spiši a Gemeri bolo množstvo starých baní (a vtedy aj aktívnych banských prevádzok). S otcom a kamarátmi sme celé víkendy trávili na túrach, dobrodružných výletoch za minerálmi a skamenelinami takmer po celom Slovensku a v Čechách. Navyše, geológia sa vtedy vyučovala na slušnej úrovni v rámci prírodopisu na základnej škole a špeciálne geológia jeden rok aj na gymnáziu. Vďaka pani učiteľke Márii Fabišíkovej na základnej škole, neskôr triednej profesorke Márii Jančiarovej na gymnáziu, som si geológiu obľúbil aj ako vedný odbor. Takže podnetov v rodnom kraji bolo viac než dosť.

Ján Madarás, Štôlňa Izabela, Malinec 2014

Ján Madarás, Štôlňa Izabela, Malinec 2014

Ako ste sa prepracovali k súčasnej špecializácii?

V súčasnosti sa špecializujem na tektoniku, ale aj na históriu geologického vývoja Západných Karpát. Nie je to úzka špecializácia, ako napríklad v mineralógii, petrológii či paleontológii, ale vyžaduje si široký prehľad. Schopnosť analyzovať a spájať viacero výsledkov špecialistov je cieľom komplexného pochopenia zákonitostí geologického vývoja v širšom regióne. Nedá sa mi zabudnúť na vyše 20 rokov terénnej práce pri základnom geologickom mapovaní rôznych regiónov Slovenska, ale aj Álp, lebo terénny výskum je pri poznaní v geológii kľúčový. Musíte si ten „svoj" problém poctivo vychodiť po dolinách a hrebeňoch hôr, samozrejme, odobrať a laboratórne študovať vzorky hornín, ale aj vedieť videné a odchodené nakresliť do topografickej mapy, geometricky vyznačiť nielen telesá rôznych hornín, ale aj zlomy, tektonické jednotky. Často je to detektívna práca a výsledok – farebná geologická mapa a geologické profily (bočné rezy cez pohoria) sú syntézou mnohých čiastkových výskumov. A niekedy je to aj taká osudová predurčenosť.

Diplomovú prácu som robil v kryštaliniku na Horehroní. Skúmal som rôzne typy premenených (metamorfovaných) a vyvretých (magmatických) hornín, ale aj ich obalové jednotky zložené z usadených (sedimentárnych) hornín. Do toho bola včlenená veľmi zložitá tektonika, premeny hornín počas horotvorných procesov často v takej miere, že je zložité poznať, aká je primárna hornina. Bolo to v tektonickej jednotke zvanej veporikum (podľa Veporských vrchov, kde bola v minulosti vyčlenená). Vďaka rôznym, na seba v čase a priestore naloženým geologickým procesom je to aj zložitá tektonická jednotka Západných Karpát. A tak som ju opakovane študoval ďalších 20 rokov, samozrejme aj ďalšie regióny podľa zamerania iných geologických úloh a projektov. Ale stále je tam čo objavovať, spresňovať. Ako na celom Slovensku, lebo my tu veru jednoduchú geológiu nenájdeme.

Ján Madarás, Bavorské Alpy, Eiskapelle 2014

Ján Madarás, Bavorské Alpy, Eiskapelle 2014

Čo považujete za svoj najväčší vedecký úspech a čo Vás teší na Vašej práci?

Ja som sa vždy viac cítil aplikovaným, terénnym geológom ako akademickým špecialistom. Jednoducho, terén ma vždy bavil viac ako vysedávanie v laboratóriu, ktoré ale vôbec nepodceňujem, lebo je pri exaktných záveroch rozhodujúce. Vedecky som sa podieľal na separácii a sukcesii predalpínskych a paleoalpínskych deformačných štruktúr v kryštaliniku Západných Karpát. Rozpracoval som model paleoalpínskeho deformačného vývoja v tektonickej jednotke veporika.

Ako člen výskumného kolektívu som sa významne podieľal na príprave a realizácii digitálnej geologickej mapy Slovenska v mierke 1: 50 000 a prehľadnej geologickej mapy Slovenska v mierke 1: 200 000, ktoré nám môžu závidieť všetky štáty Európy. Lebo tak podrobne a komplexne spracované územie celého štátu, navyše voľne prístupné na webe, sa vo svete nevidí ani v štátoch, kde sa moderná geológia pred vyše sto rokmi zrodila – v alpských krajinách, Anglicku, Nemecku, Francúzsku... Neskôr a vlastne aj teraz sa venujem neotektonickému (geologicky časovo veľmi mladému) výskumu Slovenska v spojitosti s recentnou seizmicitou, tektonickému vymedzeniu zemetrasne aktívnych oblastí na Slovensku. 

Ján Madaras, Liparské ostrovy, Vulcano 2015

Ján Madarás, Liparské ostrovy, Vulcano 2015

Čomu sa venujete v súčasnosti?

V akademických projektoch som sa po rokoch geologicky vrátil do Tatier. Dosť náročne, lebo v priebehu jedného mesiaca v lete tohto roku sa mi podarilo dvakrát vystúpiť na Gerlachovský štít. Možno to bol taký dobeh z roku 2016, kedy sa mi priaznivou zhodou okolností, šťastia a zdravia podarilo dva týždne geologicky pôsobiť v základnom tábore pod Mt. Everestom v Nepále. Vo výške 5300 – 5600 m to bolo nielen geologické dobrodružstvo...

Teší ma, že sme v roku 2017 získali APVV projekt WECAFARE (Western Carpathians Faults Researche), v ktorom chceme multidisciplinárne skúmať zlomy v Západných Karpatoch (opäť taký ten širší záber špecialistov tektonikov, stratigrafov, geofyzikov, seizmológov). Nebudeme si maľovať selanku: špecialistov na prírodné vedy a aj geológiu je z roka na rok menej – o tom, že prečo, bola by téma na ďalší rozhovor. Preto ideme cestou spájania viacerých špecialistov. To bol môj odborný profil.

Prakticky sa ako vedúci odboru musím venovať administratívnej práci vrátane aktívneho členstva v rôznych komisiách v rámci SAV a fakulty. Nie že by ma to vnútorne extra bavilo (pocit voľnosti v teréne je neopísateľný), ale niekto to robiť musí. Tiež sme pred rokom založili elektronického spravodajcu Slovenskej geologickej spoločnosti pod názvom MeM – Mente et Malleo. Ako zodpovedný redaktor mám preto redakčnej práce dosť.

Ale snažím sa venovať aj popularizácii geológie, lebo to považujem pre prežitie nás, geovedcov, ako rozhodujúce. Snáď ako geológovia tu ostaneme, hoci... V tomto roku na Prírodovedeckú fakultu UK nastúpilo do prvého ročníka na celej geológii 8 (slovom osem prvákov). Preto tá osveta. Nechcem sa totiž dožiť dňa, keď moji vnuci si legálne postavia dom v zosuvnom alebo záplavovom území, alebo spadne most na zle postavenej diaľnici. Lebo aj o tom je geológia. A o mnohom inom.

Ján Madarás, Vysoké Tatry, Gerlach 2017

Ján Madarás, Vysoké Tatry, Gerlach 2017

Ako najradšej relaxujete?

Ako môže relaxovať geológ? Mám to šťastie, že práca mi je aj relaxom. Mal som takého kolegu, v čase, keď som geologicky začínal. Taký môj „tútor", lebo toto u nás stále funguje. V zmysle – nájdi si svojho absolventa, nájdi si svojho dôchodcu. Ale k tomu tútorovi. Albín Klinec, ako inak, rodák z Horehronia, Brezňan, hovorieval: „Daj starosť Zátaras". Tak ma volal, a ja jeho Albatros... „My sme tu pre národ ako: Ajhľa, platení turisti! Tak po mne vykrikujú, keď po Kráľovej holi bádam".

Nuž sme platení štátom, ale sem-tam už aj podnikateľskou sférou. Skúste si však tú „platenú turistiku" vyskúšať. Nie deň, ale týždeň, dva týždne v teréne. V Alpách aj mesiac v kuse. Rýchlo pochopíte, že to nie je žiadna turistika, ale tvrdá práca, ako mnohá iná. Horské hrebene a doliny sú na fotkách romantické, možno na „facebooku" vzniká predstava atraktívneho výletu, ale je to v danej chvíli zodpovedná práca.

Napriek tomu, som si tak zvykol už od mladosti, najradšej relaxujem pohybom – turistikou, lyžovaním, bicyklovaním, plávaním, ale aj kultúrno-historickým poznávaním nových krajín. Bratislava, vďaka svojej polohe na úpätí karpatského horstva a tiež v blízkosti rakúskych Álp, má fantastické podmienky. Žijem tu rád a ani do Tatier nemám až tak ďaleko. A tiež tu máme bohatú banícku históriu, takže do tajomných starých baní pri Pezinku sa rád pozriem.

V Malých Karpatoch okolo Bratislavy máme tiež podzemné bunkre z 1. svetovej vojny. Tak som aj v občianskom združení Bunkre. Snažíme rekonštruovať a sprístupňovať aj tieto objekty. A mám nesmierne v láske aj geologicky fantastickú Devínsku Kobylu, hrad Devín, Marianku, Pajštún. Aj tam sa dajú nájsť stopy mojej propagácie geológie. No a nakoniec hubárčenie – Záhorie sa vyrovná aj važeckým lúkam po Tatrami. Len treba uplatniť to „moje" z výroku geniálneho Leonarda da Vinci: „Dívať sa pozorne okolo seba je toľko ako dvakrát žiť".

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Dr. Jána Madarása

 

Geológ RNDr. Ján Madarás, PhD., vystúpi s prednáškou na tému Cesta od stredu Zeme, alebo čo bolo, je a bude v geologickej mozaike našej planéty dňa 7. novembra 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave na Patrónke, a to o 9.00 hod. pre študentov a o 17.00 hod. pre širokú verejnosť.    

Podujatie pod názvom Utorok s geológiou sa koná v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2017.

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zvuk vo vode sa šíri 4,5 násobne rýchlejšie, ako vo vzduchu.
Zistite viac