Informatizácia spoločnosti má aj negatívne dopady


Informatizácia spoločnosti má aj negatívne dopady

Digitálne informačné a komunikačné technológie (IKT) sa uplatňujú vo všetkých oblastiach života spoločnosti a v každej z nich by sme našli aj pozitívne aj negatívne príklady. Je o tom presvedčený prorektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky.

Ako prvú oblasť menoval vzdelávanie, pričom jeho zmyslom podľa neho je pomôcť žiakovi či študentovi vytvoriť si ucelený obraz o spoločnosti, dať mu kultúrny prehľad, základy najdôležitejších vedných disciplín a v prípade špecializovaného vzdelávania mu poskytnúť aj základy nejakého odboru. „Podotýkam, že pri vzdelávaní nejde len o prenos informácií z kníh či iných informačných zdrojov do študentovej hlavy, ale o to, aby si vytvoril systém poznatkov, v ktorom sa orientuje a vie ho používať aj na riešenie neštandardných úloh. Učenie je fyziologický proces a človeka nemožno pripojiť na počítač a napchať mu za sekundu do hlavy gigabajt informácií. Objem dostupných informácií prudko vzrástol a schopnosť človeka učiť sa ostala na zhruba rovnakej úrovni.“ 

Čo učiť, pýta sa ďalej doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. a pokračuje, že pod vplyvom informačnej revolúcie, školy prehodnocujú obsah vzdelávania a snažia sa využiť digitálne IKT ako nástroj vzdelávania. Ale IKT a ich použitie sa podľa neho stáva aj predmetom vzdelávania. Následne citoval Koncepciu informatizácie a digitalizácie školstva  s výhľadom do roku 2020: „Školstvo, veda a výskum, šport a práca s mládežou, ich organizácie a komunity v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) čelia významným zmenám. Mení sa poslanie škôl, ktoré čelia silnejúcej konkurencii atraktívnych médií. Formálne vzdelávanie čelí kríze dôvery. Je viac ako nesprávne ignorovať dynamiku sveta, požiadavky trhu práce, vývoj hospodárskych odvetví (internetová ekonomika, trendy a vývoj na trhu digitálnych technológií) a požiadavky a záujmy iných sektorov. Evidujeme nedostatočnú flexibilitu a interoperabilitu pri zohľadňovaní požiadaviek z praxe. Proces prispôsobenia vonkajších a vnútorných podmienok vzdelávania sa ešte neukončil. Prehodnocujú sa paradigmy viacerých politík rezortu.“

Aká je realita, kladie si ďalej otázku prorektor Univerzity Komenského v Bratislave. „Čas vyhradený na výučbu je obmedzený a keď chceme do študijných programov zaradiť niečo nové, niečo z existujúceho obsahu sa musí buď redukovať alebo skrátiť čas, ktorý bol naň vyhradený. V snahe zatraktívniť výučbu sa redukujú ťažké a nepopulárne predmety – matematika, fyzika, chémia, rozširujú sa spoločenskovedné predmety a jazyky; dôraz sa kladie na spracovanie a prezentáciu informácií z internetu, často bez vlastného prínosu a porozumenia.“

ilustračné foto /počítač a mládež/

Odborníci dlhodobo sledujú negatívny trend aj vo vyučovaní informatiky. „Základné a stredné školstvo v čase informačnej revolúcie pripravuje pre informačnú spoločnosť používateľov IKT, ale rezignovalo na prípravu budúcich programátorov, analytikov a tvorcov systémov, na ktorých bude stáť spoločnosť. So vzdelávaním je to tak ako so športom, je potrebná široká základňa žiackych a mládežníckych súťaží, aby sa našli a pripravili talenty, ktoré v dospelosti budú schopné obstáť na medzinárodných súťažiach. Reformy stredného a základného školstva spôsobujú, že si vysoké školy musia vychovávať talenty formou súťaží, lebo redukcia obsahu prírodovedných predmetov na stredných a základných školách spôsobuje, že študenti nemajú ani záujem a často ani potrebné vedomosti, aby mohli úspešne študovať informatiku na univerzitách.“

IKT sa skvele uplatňujú na univerzitách, tvrdí doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. Informačné systémy univerzít vytvárajú podľa neho virtuálny priestor, v ktorom študenti riešia ubytovanie, stravovanie, organizáciu štúdia, zadávanie a odovzdávanie úloh; komunikujú so svojimi učiteľmi, kolegami, univerzitnými úradníkmi. „Prostredníctvom výučbových programov majú možnosť získavať a prehlbovať si vedomosti; tvorcovia profesionálneho softvéru školám poskytujú zadarmo alebo za zvýhodnených podmienok svoje produkty, aby sa s nimi študenti naučili pracovať. Prostredníctvom internetu sa učitelia a študenti môžu zoznámiť s výučbou a prednáškami na špičkových svetových univerzitách a inšpirovať sa nimi. Vďaka tomu, že univerzity si platia prístup k databázam, majú aj študenti prístup k vedeckým knižniciam na celom svete.“

Toto je pozitívna stránka informatizácie vysokoškolského vzdelávania, pripomína doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. Negatívnou stránkou informatizácie vysokoškolského štúdia podľa neho je oslabenie vzťahov učiteľ – študent a študent – študent. „Vďaka dostupnosti študijných materiálov sa výrazne znížila účasť na prednáškach, skúšanie veľkého počtu študentov má často formu testov (a študenti sa učia správne odpovede na otázky namiesto toho, aby porozumeli problematike do takej miery, že budú vedieť správnu odpoveď odvodiť). Mnohé prednášky sú zaznamenané a možno ich sledovať individuálne prostredníctvom internetu, čím sa stráca spoločenská stránka výučby. Tieto negatíva sa zvlášť prejavujú v dištančnom vzdelávaní, kde je kontaktná výučba redukovaná na minimum. Krajným prípadom zneužívania IKT je plagiátorstvo.“

Prorektor Univerzity Komenského v Bratislave ešte pripomenul, že na internete je zverejnených množstvo prác na témy podobné zadaniam projektov, diplomových prác, dokonca doktorských dizertácií. „Stretávame sa pomerne často s preberaním cudzích výsledkov bez riadneho citovania a niekedy aj s bezostyšným plagiátorstvom,“ zdôraznil.

 

Informácie poskytol: doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Množstvo zaujímavých informácií na tému Odvrátená tvár informačnej spoločnosti odznelo aj počas prednášky prorektora Univerzity Komenského pre informačné technológie doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. Hovorilo sa okrem iného aj o kľúčovej úlohe informačných a komunikačných technológií vo vývoji ľudskej spoločnosti, závislosti ľudskej spoločnosti od inteligentných technológií, negatívnych dopadoch informatizácie spoločnosti, ako sa účinne brániť proti existujúcim hrozbám; tiež vzniku novej interdisciplinárnej vednej oblasti – informačnej bezpečnosti či o úlohách univerzity v informačnej bezpečnosti.

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Jedno z 2000 detí sa narodí so zubom.