Imunoterapia sa najviac osvedčila, myslí si prof. MUDr. Michal Mego, DrSc.

12. okt. 2018 • Lekárske vedy

Imunoterapia sa najviac osvedčila, myslí si prof. MUDr. Michal Mego, DrSc.

V súčasnosti zaznamenávame renesanciu v liečbe onkologických pacientov imunoterapiou. Myslí si to prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národného onkologického ústavu prof. MUDr. Michal Mego, DrSc. Prispeli k tomu podľa neho aj objavy laureátov Nobelovej ceny 2018 v kategórii fyziológia alebo medicína.

„Týka sa to predovšetkým pochopenia, prečo náš imunitný systém nerozoznáva nádor ako niečo cudzie a prečo proti nádorovým bunkám nedokáže bojovať.“

James P. Allison a Tasuku Honjo si spoločne vyslúžili toto ocenenie za objav liečby rakoviny prostredníctvom inhibície negatívnej imunitnej regulácie. Znamená to, že našli úplne nový princíp jej liečby stimuláciou vlastnej schopnosti nášho imunitného systému napadnúť nádorové bunky. „Imunoterapia je určite veľkým pokrokom v liečbe onkologických pacientov. V súčasnosti prebieha množstvo klinických štúdií na to, aby sme zistili, v ktorých diagnózach je imunoterapia najefektívnejšia a ktorí pacienti z imunoterapie najviac profitujú. Môžeme povedať, že imunoterapia sa najviac osvedčila a je veľkým prínosom pre pacientov s malígnym melanómom, karcinómom obličky a karcinómom pľúc,“ hovorí náš odborník.

Ukazuje sa podľa neho, že pri malígnom melanóme dokáže imunoterapia časť pacientov aj vyliečiť. „Dôležité je však povedať, že táto skupina je pomerne malá. Rovnako súbežne prebieha vyhľadávanie faktorov, na základe ktorých budeme schopní predikovať, u ktorých pacientov je imunoterapia účinná, prípadne pre ktorých je imunoterapia neefektívna až škodlivá.“ 

Už viac ako 100 rokov sa vedci pokúšali zapojiť imunitný systém do boja proti rakovine. Avšak dosiaľ sa to veľmi nedarilo. Nové metódy v podaní laureátov Nobelovej ceny teraz priniesli revolúciu v liečbe rakoviny a podstatne zmenili spôsob ako možno zvládnuť rakovinu.

James P. Allison študoval známy proteín, ktorý funguje ako brzda na imunitnom systéme. Uvedomil si potenciál uvoľnenia brzdy, vďaka čomu môžu naše imunitné bunky napádať nádory. Potom tento koncept vyvinul do úplne nového prístupu k liečbe pacientov.

Súčasne Tasuku Honjo objavil proteín na imunitných bunkách a po dôkladnom preskúmaní jeho funkcie nakoniec odhalil, že funguje aj ako brzda, ale s iným mechanizmom účinku. Terapie založené na jeho objave sa ukázali byť výrazne účinné v boji proti rakovine.

Allison a Honjo ukázali, ako môžu byť pri liečbe rakoviny použité rôzne stratégie na potlačenie bŕzd na imunitnom systéme. Kľúčové objavy oboch laureátov predstavujú orientačný bod boja proti rakovine.

 

Odborný garant textu: prof. MUDr. Michal Mego, DrSc., prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národného onkologického ústavu

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /marijana1/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
História genetiky sa začala písať až v 19. storočí.
Zistite viac