Igor Melicherčík: V súčasnosti je dôchodkový vek na Slovensku jeden z najnižších v Európe

26. sep. 2018 • Spoločenské vedy

Igor Melicherčík: V súčasnosti je dôchodkový vek na Slovensku jeden z najnižších v Európe

Doc. Mgr. Igor Melicherčík, PhD. (1968), vysokoškolský pedagóg, vo svojej vedecko-výskumnej práci sa venuje aplikáciám finančnej matematiky v riadení portfólia a v dôchodkových systémoch. Pochádza z Revúcej. Študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe odbor Matematická analýza. Doktorandské štúdium v odbore Matematika absolvoval na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval ako vysokoškolský učiteľ na Katedre matematiky Chemickotechnologickej fakulty STU v Bratislave. Dva roky pracoval ako počítačový analytik vo firme Gratex. Od roku 1998 je vysokoškolským pedagógom na Fakulte matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa v roku 2010 aj habilitoval. Okrem toho je externým konzultantom Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.

Doc. Igor Melicherčík je spoluautorom publikácie Aktívna správa úspor v systéme starobného dôchodkového sporenia (spolu s Michalom Mešťanom, Jánom Šebom a Ivanom Králikom), ktorá bola vydaná v roku 2017. Autori v nej analyzovali väčšie množstvo stratégií. Otestovali ich výkonnosť a náročnosť na realizáciu a poukázali na nutnosť stanovenia cieľa sporenia. Uvedené stratégie by mohli zaujať aj správcovské spoločnosti a regulátora, keďže v systéme starobného dôchodkového sporenia dlhodobo absentuje preddefinovaná sporivá stratégia, ktorá by dokázala znížiť riziko adekvátnosti pri primeranej miere investičného rizika preneseného na sporiteľa. Publikáciu veľmi pozitívne zhodnotili aj niektorí ekonomickí odborníci. Okrem toho je spoluautorom publikácie Kapitoly z finančnej matematiky (2005), ktorá sa používa ako učebnica finančnej matematiky na viacerých vysokých školách na Slovensku.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Ako je nastavený súčasný dôchodkový systém na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európy?

I. MELICHERČÍK: Penzijné systémy sa hodnotia podľa troch dôležitých kritérií. Prvým kritériom je primeranosť. Toto kritérium hodnotí relatívnu veľkosť dôchodkových dávok vzhľadom k úrovni miezd. Druhým kritériom je udržateľnosť, ktorá vyhodnocuje dlhodobú udržateľnosť systému na základe demografického vývoja a zadlženosti krajiny. Posledným kritériom je integrita. Hodnotí ako daná krajina dodržiava už schválené reformy a nakoľko sú vládne vyhlásenia ohľadne budúcich dôchodkov reálne. Je zaujímavé, že v takomto hodnotení sa pomerne vysoko vyskytujú krajiny ako Holandsko, Dánsko a Veľká Británia, kde je základná dávka dôchodku rovnaká pre všetkých dôchodcov. Táto dávka nie je zväčša veľmi vysoká, systém je však doplnený silnými zamestnávateľskými schémami. V Dánsku k tejto základnej dávke dostávajú dodatočnú dávku dôchodcovia, ktorí mali nižší príjem, čiže ide o akúsi opačnú zásluhovosť. Výhodou takýchto systémov je nízka zaťaženosť štátu. Väčšinou sú však dôchodkové systémy postavené na zásluhovosti na základe výšky príspevkov. Medzi takýmito systémami je vysoko hodnotený Švédsky dôchodkový systém. V tomto systéme je však veľmi dôsledne vyhodnocovaná demografická situácia a odvíjajú sa od nej dávky dôchodkov aj dôchodkový vek.

Slovensko je hodnotené pri takýchto kritériách pomerne nízko. Dôvodom môžu byť časté zásahy do dôchodkového systému (teda nízka integrita) a nemáme tiež kvalitne premyslenú udržateľnosť. Čo sa týka výšky dávok, tú je potrebné merať relatívne vzhľadom ku mzdám v danom štáte. Tu sa Slovensko pohybuje niekde okolo priemeru EÚ. Priemerný dôchodok na Slovensku sa pohybuje nad hranicou 40 % z priemernej hrubej mzdy. Miera náhrady, ktorá je definovaná ako pomer prvého dôchodku a poslednej hrubej mzdy je u nás asi 50 %. Ešte pár slov k porovnaniu dôchodkového veku. V súčasnosti má Slovensko jeden z najnižších dôchodkových vekov v Európe. Napr. v Nemecku je to už v súčasnosti 65 rokov. V plánoch na zvyšovanie možno nájsť vek 67 rokov i viac.

M. B.: Čo všetko ovplyvňuje výšku dôchodkov? Dá sa v nej dosiahnuť spravodlivosť?

I. MELICHERČÍK: Podľa súčasného nastavenia výšku dôchodku z prvého piliera ovplyvňuje výška mzdy počas pracovnej kariéry a počet odpracovaných rokov. Dôchodok z prvého piliera je tiež citlivý na politické rozhodnutia. Čo sa týka časti dôchodku z druhého piliera, výšku ovplyvňujú rozhodnutia sporiteľa o rozdelení úspor do jednotlivých fondov (garantovaný a negarantovaný) a tiež vývoj na finančných trhoch. Spravodlivosť je otázna. Treba ju najprv definovať a potom sa môžeme pokúsiť k nej dospieť. V súčasnosti sa spravodlivosťou rozumie zásluhovosť na základe výšky príspevkov. O tomto možno iste polemizovať.

M. B.: Mohli by ste nás oboznámiť s demografickou prognózou a očakávanou výškou dôchodkov na Slovensku?

I. MELICHERČÍK: Je v podstate neodvratné, že v budúcnosti (určite okolo roku 2050) bude pripadať menej ako 1,5 prispievateľa na jedného dôchodcu. Ak uvážime, že v súčasnosti je príspevok na starobný dôchodok 18 % z hrubej mzdy, potom priemerný dôchodok bez dotácie zo štátneho rozpočtu pri zachovaní úrovne príspevkov bude menej než 30 % z priemernej hrubej mzdy. V súčasnosti je priemerný dôchodok viac než 40 % z priemernej mzdy. Všetko ale ešte závisí od budúcej výšky príspevkov a tiež od dôchodkového veku.

M. B.: Aký máte názor na zastropovanie veku odchodu do dôchodku?  

I. MELICHERČÍK: Všetko je potrebné dôkladne premyslieť. V súčasnom nastavení nie je v budúcnosti možné dôchodkový systém udržať bez toho, aby bol výrazne dotovaný (niekoľkými percentami HDP). Ciest na udržateľnosť je niekoľko: zvýšenie dôchodkového veku, zvýšenie príspevkov do systému alebo zníženie dôchodkov. Ak si povieme, že zvýšenie dôchodkového veku je najhoršie z týchto opatrení, potom ho môžeme zastropovať. Musíme však počítať s tým, že potom sa budú musieť výraznejšie zvýšiť príspevky a znížiť dôchodky. Všeobecne by som toto opatrenie nerobil. Existujú profesie, kde je to nevyhnutné. Sem patria zrejme manuálne práce. Tu by bolo možno správne doplniť dôchodkový systém zamestnávateľskými schémami. Ja však patrím k skupine vysokoškolských učiteľov, kde je možné bez problémov pracovať aj do 75 rokov. Posielať do dôchodku 64-ročného docenta alebo profesora je plytvaním. Typicky sú to skúsení odborníci, ktorí rozhodne majú čo študentom povedať.

M. B.: Ak je perspektívne zníženie dôchodkov nezvratné, ktorá generácia to najviac pocíti?  

I. MELICHERČÍK: Medzi rokmi 2050-2060 bude zrejme dosiahnuté dno počtu prispievateľov na jedného dôchodcu. Takže zrejme generácia, ktorá pôjde v týchto rokoch do dôchodku. To sú tí, ktorí teraz vstupujú na pracovný trh.

M. B.: Aký dôchodkový systém by ste odporučili na Slovensku?

I. MELICHERČÍK: Súčasný systém je založený na predpoklade, že rodiny majú dostatočný počet detí. Miešajú sa v ňom príspevky na dôchodky rodičov a na budúce dôchodky súčasných účastníkov pracovného trhu. Pretože základný predpoklad prestal platiť, je nevyhnutné tieto príspevky oddeliť. Na dôchodky rodičov musíme prispievať všetci. Čo sa týka našich budúcich dôchodkov, tak sú dve legálne cesty, ktoré je možné aj kombinovať: mať dostatočný počet detí, alebo sporiť. Budúce dôchodky z priebežného systému by mali závisieť na počte vychovaných detí. Tí, čo nemajú deti by nemali dostávať dôchodok z prvého piliera. Mali by povinne viac sporiť a dôchodok poberať z týchto úspor. Toto je možno píliš radikálne, každopádne zásluhovosť prvého piliera by sa mala odvíjať aj od počtu riadne vychovaných detí.

M. B.: Ako najradšej relaxujete?

I. MELICHERČÍK: Najradšej mám turistiku (ideálne vysokohorskú) a bicyklovanie. V zime rád lyžujem.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Doc. Mgr. Igor Melicherčík, PhD., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, kde vystúpi na tému: Dôchodkový systém na Slovensku: problémy, výzvy a perspektívy. Vedecká kaviareň sa uskutoční dňa 27. 9. 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave, Lamačská cesta 8/A, Patrónka. Vstup pre verejnosť je voľný! Septembrová vedecká kaviareň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2018.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto: https://sluzby.fmph.uniba.sk/ludia/melichercik2

 

 

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Život na Antarktíde pod vrstvou ľadu hrubou 800 m je bohatý a pestrý.
Zistite viac