Huby v prírode aj v našom živote

31. júl. 2017 • Biologické vedy

Huby v prírode aj v našom živote

Vedci donedávna pokladali huby za súčasť rastlinnej ríše. Dnes ich veda uznáva ako jednu zo štyroch samostatných bioríš, kam patria: rastliny – huby – živočíchy – baktérie. V prírode majú huby spolu s baktériami obrovský význam pri udržiavaní kolobehu biogénnych prvkov, pretože rozkladajú a mineralizujú odumreté telá rastlín a živočíchov.

Stručne o hubách

Huby sa živia organickými látkami. Veľmi malá časť z nich je škodlivá, lebo parazituje na iných živých rastlinách, ale ostatné sú nenahraditeľné v geobiosfére. Huby nám prinášajú aj iný úžitok – sú jedinečnou pochutinou v našej strave a zdrojom liečivých látok. Okrem veľkého množstva minerálov obsahujú aj aminokyseliny a vitamíny najmä skupiny B, ale aj PP, H a iné. Mnohé druhy húb obsahujú látky, ktoré podporujú imunitu a tým pôsobia priaznivo na celý organizmus – pomáhajú pri alergiách, liečbe rakoviny a mnohých iných ochoreniach.

Ing. Anton Janitor, CSc., bol hosťom júnovej Vedy v CENTRE v Bratislave

Terénny výskum

Slovenská mykologická spoločnosť si vzala do dlhodobého plánu terénny výskum v horopisných celkoch, z ktorých je veľmi málo herbárových dokladov. Ladislav Hagara sa venuje korticioidným hubám.

Korticioidné huby sú bazídiové huby z triedy Agaricomycetes, ktoré nemajú lupeňovitý a spravidla ani rúrkovitý hymenofor. Rastú zväčša na spodnej strane spadnutých konárov a kmeňov. Ich plodnice sú zvyčajne rozliate, pevne až slabo prirastené k drevu či kôre rozličných drevín alebo k lístiu, ihličiu, zvyškom bylín či k odumretým trúdnikovitým hubám, iba zriedka hrubšie ako 0,5 mm. Na povrchu sú hladké, nepravidelne hrboľaté, bradavičkaté až ostnité, kôrovité, voskovité, plsťovité až pavučinovité, väčšinou biele či belavé, často sfarbené v odtieňoch sivej, krémovej, žltej, okrovej alebo hnedastej.

Zbierky húb Slovenského národného múzea (SNM)

Spracované herbárové položky sa aj vďaka záslužnej práci Ladislava Hagaru dostanú do zbierok Slovenského národného múzea, ktorá sa úctyhodne rozrastá. Pri ich spracovaní majú prednosť kolekcie z tzv. bielych miest na mykofloristickej mape Slovenska, t. j. z oblastí, odkiaľ je najmenej herbárových dokladov. 

Na strednom Slovensku je v herbároch najviac korticioidných húb zo Západných Tatier, Veporských vrchov, Kremnických vrchov a Strážovských vrchov, západnejšie je zatiaľ najlepšie preskúmaná Podunajská rovina, Borská nížina, z pohorí zasa Malé Karpaty a Biele Karpaty. Aj v tých najlepšie preskúmaných horopisných celkoch však rastie podstatne viac druhov, než je ich zhromaždených v herbároch SR a ČR.

Medzi tzv. biele miesta – horopisné celky s malým počtom herbarizovaných korticioidých húb, na východnom Slovensku môžeme označiť všetky oblasti okrem Bukovských vrchov, Slovenského krasu a severného okraja Laboreckej vrchoviny, ktoré sú zmapované.

Prípadné otázky môžete poslať priamo Ladislavovi Hagarovi na e-mailovú adresu: irpex.sk@gmail.com

Huby nielen v prírode

Hubám sa dlhé roky venujú aj Ing. Anton Janitor, CSc., a PhDr. Ladislav Hagara, PhD., ktorí boli hosťami júnovej vedeckej kaviarne Veda v CENTRE pod názvom Huby v prírode a v našom živote. Prišli porozprávať zaujímavosti o  hubách a tiež o vzniku a činnosti Slovenskej mykologickej spoločnosti.

Ing. Anton Janitor, CSc. Popredný odborník v oblasti fytopatológie a mykológie Ing. Anton Janitor, CSc., vo svojom vystúpení popísal históriu vzniku mykológie, ako aj Slovenskej mykologickej spoločnosti. Pracoval v Biologickom ústave SAV a v rokoch 1998 – 2002 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 2004 – 2007 pracoval v Ústave krajinnej ekológie SAV v Bratislave. Ako prvý začal študovať otázky fotobiólogie fytopatogénnych húb. Okrem iného sa podieľal na spracovaní mykoflóry makromycétov Chránenej krajinnej oblasti Rozsutec a aktívne prispel k výskumu mykoflóry Hornej Oravy.

Dlhodobo pôsobil na popredných univerzitách a výskumných ústavoch v Kanade, Francúzsku, Kórei, Kube, Rusku a Poľsku, kde sa významne zapojil do výskumu hubových ochorení obilnín, ovocných drevín a cukrovej trstiny. Je uznávanou vedeckou osobnosťou doma aj v zahraničí. Je členom viacerých slovenských a zahraničných odborných spoločností a mnohonásobným nositeľom významných ocenení na Slovensku i v Českej republike. 

PhDr. Ladislav Hagara, PhD.O význame húb pre život na našej planéte hovoril popredný slovenský mykológ, spisovateľ a publicista PhDr. Ladislav Hagara, PhD. V Botanickom ústave SAV absolvoval vedeckú ašpirantúru v odbore Mykológia, zavŕšenú prvou monografiou korticioidných húb Slovenska. Venoval sa výskumu druhového rozšírenia húb na Slovensku. Od roku 1998 je predsedom Spoločnosti na výskum húb a od roku 2015 aj predsedom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV.

Vedľajším produktom jeho výskumnej práce sú atlasy húb. Vydal viacero atlasov a encyklopédií húb. V roku 2015 vydal Ottovu encyklopédiu húb, zrejme najväčší atlas húb na svete.  Vo vedeckej kaviarni nás voviedol do ríše húb. Prezentoval 120 obrázkov húb, ktoré doplnil svojim fundovaným komentárom. Odporučil navštíviť webovú stránku nahuby.sk, kde sa nachádzajú užitočné informácie o hubách – ich aktuálnom výskyte na Slovensku, originálny Atlas húb a Atlas rastlín Slovenska, ako aj mnoho užitočných rád s nimi súvisiacich. 

Viac sa o oboch hosťoch vedeckej kaviarne dozviete z rozhovorov, ktoré nám poskytli.  

Výber húb od Ladislava Hagaru

Rôsolovec červený (Guepinia helvelloides), foto Ladislav Hagara Hviezdovka statná (Geastrum triplex) Foto Ladislav Hagara

Rôsolovec červený (Guepinia helvelloides)

Rôsolovec červený je jedna z mála húb, ktoré bez zdravotných následkov možno jesť aj v surovom stave, a to ako súčasť šalátu alebo kandizovaný ako želé posypané cukrom. Huba rastie od júna do novembra na zanorenom i povrchovom odumretom dreve smrekov. Vyhľadáva oblasti s vápencovým podložím.

Hviezdovka statná (Geastrum triplex)

Hviezdovka statná rastie od augusta do októbra v listnatých lesoch a parkoch, občas i pod ihličnanmi. Sprvu sa vyvíja pod zemou v uzavretom obale. Keď sa vynorí, obal pukne a rozštiepi sa na 4 – 6 klinovitých cípov, ktoré sa vystrú do šírky 5 až 18 cm.

Podhríb žlčový (Tylopilus felleus), foto Ladislav Hagara Plamienka zimná (Flammulina velutipes) Foto Ladislav Hagara

Podhríb žlčový (Tylopilus felleus) si neskúsení hubári mýlia s dubákom – a pritom si pokazia jedlo, lebo podhríb je veľmi horký. Na rozdiel dubákov má na hlúbiku i žltozelenkasté odtiene a póry na spodnej strane jeho klobúka po otlačení červenejú. 

Plamienka zimná (Flammulina velutipes) je uvedená v kalendári hubárov ako posledná jedlá a chutná huba. Rastie ešte aj v decembri a v bezmrazových dňoch tvorí plodnice i po Novom roku.

Hubárska poradňa

V Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave, Vajanského nábrežie 2, v Objavovni Prírodovedného múzea SNM, na 3. poschodí, sa v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou konajú pravidelné pondelkové stretnutia v hubárskej poradni v čase od 15.00 do 17.00 hod.

Odborníci, ktorí sa venujú hubám, pomôžu záujemcom s určovaním húb, poradia im a zodpovedia otázky týkajúce sa jedlých, nejedlých i jedovatých húb. Služby poradne sú bezplatné. V prípade otázok týkajúcich sa poradne, sa môžete obrátiť na kurátorku Botanického oddelenia SNM RNDr. Ivonu Kautmanovú, PhD. Kontakt: 02/204 69 136; e-mail: botanika@snm.sk.

Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa uskutočnila 29. júna 2017 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave na Patrónke. Veda v CENTRE bola sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.

 

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR  

Foto: Ladislav Hagara a NCP VaT pri CVTI SR

 

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
Prechod VK na VND - jeseň
Aurelium - centrum vedy
Noc výskumníkov 2017
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
film Cesta času
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
DNA je molekula, zložená z lineárnej postupnosti základných stavebných jednotiek, tzv. báz.
Zistite viac