Fašizmus nezmizol v troskách Berlína


Fašizmus nezmizol v troskách Berlína

Kniha Fašista vypovedá o Oswaldovi Mosleym, ktorý nie je v slovenskom prostredí veľmi známou postavou. Zaniká v tieni fašistických vodcov, ktorí sa dostali k moci a mali šancu reálne aplikovať svoje predstavy. Autorom knihy je historik Slovenskej akadémie vied Jakub Drábik, ktorý sa venuje predovšetkým problematike britského fašizmu a dejinám fašizmu v kontexte dejín strednej a východnej Európy 20. storočia. Spolu s kolegom Martinom Poschom diskutovali na tieto témy v rámci cyklu Historia magistra, ktorý pravidelne organizuje Historický ústav SAV v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.

M. HUCÁKOVÁ: Jakub, o čom vypovedá Tvoja kniha dnešnému čitateľovi? A čo hovorí tým, ktorí z rôznych dôvodov po nej nesiahnu a ani si ju nebudú chcieť prečítať?

J. DRÁBIK: Kniha je Mosleyho životopisom, ale nesústreďuje sa len na jeho osobu. Aj keď ide o odbornú prácu, snažil som sa v nej čitateľsky čo možno najatraktívnejšie priblížiť aj britské a európske dejiny. Mosleyho postava je zasadená do spomínaného širšieho historického kontextu. Snažil som sa vysvetliť Mosleyho vnútorné pocity, motiváciu a mentálny horizont človeka, ktorý zahodil sľubnú politickú kariéru a stal sa presvedčeným fašistom. Analyzoval som pritom tiež podmienky britského parlamentarizmu a politickej kultúry, ktoré boli preventívnymi faktormi chrániacimi spoločnosť pred reálnym úspechom fašistického hnutia – v tomto zmysle nejde teda o klasickú biografiu a vzhľadom k súčasnému nárastu radikálnych pravicových, populistických či rôznych obskúrnych fašistických hnutí v celej Európe, vrátane Slovenska, má aj výrazný aktualizačný moment.

Jakub Drábik zo Slovenskej akadémie vied počas prezentácie publikácie

M. H.: V akom stave vnímaš dnešnú spoločnosť pokiaľ ide o tematiku fašizmu, extrémizmu? Majú ľudia dostatok informácií, vedia sa správne rozhodovať, vedia kriticky myslieť?

J. DRÁBIK: Aj keď sa snažím byť optimista, stále si myslím, že v boji proti extrémizmu máme značné medzery. Zároveň však vnímam aj mnoho dobrého, čo na Slovensku máme, mnoho rôznych aktivít mladých, sebavedomých a šikovných ľudí, ktorí majú jasno v tom, že chcú žiť v modernej, spravodlivej, demokratickej európskej krajine, ktorá chráni svojich občanov bez ohľadu na pohlavie, rasu či náboženstvo. Predovšetkým v oblasti všeobecného povedomia a pri vysvetľovaní toho, čo fašizmus vlastne je a prečo je tak veľmi nebezpečný, by sa ale dalo urobiť ešte viac. Fašizmus totiž nezmizol v troskách Berlína v roku 1945. Prežil, transformoval sa do rôznych hybridných modelov a stále je medzi nami, i keď sa už len úplné minimum hnutí a ich predstaviteľov prihlási k tomuto zdiskreditovanému slovu. To, že sami seba neoznačujú za fašistov, ale ešte neznamená, že nimi nie sú. A v tom vidím podstatu svojho výskumu i verejných aktivít – vysvetľovať čo fašizmus je, prečo je nebezpečný, aké sú možnosti boja proti nemu a prečo vôbec je tak extrémne dôležité chrániť hodnoty demokracie, liberalizmu a humanity.

M. H.: Prečo by sme si mali knihu prečítať?

J. DRÁBIK: Prínos knihy a aj dôvod, prečo by si ju mali ľudia prečítať vidím predovšetkým v komparatívnej perspektíve. Verím, že táto kniha dokáže otvoriť oči a ukázať, že množstvo z toho, čo prispelo k vzniku a rozmachu fašizmu v medzivojnovom období, môžeme okolo seba sledovať aj dnes. Mnohé tendencie, či spoločenská atmosféra sa na seba až príliš podobajú. Dúfam, že by kniha mohla prispieť aj k pochopeniu základných princípov fašistického myslenia, mechanizmov, akými sa z človeka stane fašista a motivácií, ktoré ženú bežných ľudí do náručia radikálnych ideológií.

M. H.: Čo Ťa ešte čaká, čo by si raz chcel dosiahnuť ako uznávaný historik?

J. DRÁBIK: Čo sa mojich vedeckých ambícií týka, už si nepamätám kto to povedal a ani ako ten výrok presne znel, budem teda parafrázovať: umelec, herec alebo populárny spevák potrebuje mať čo najväčšie publikum a potrebuje jeho uznanie. Čím je ľudí viac, tým lepšie a v princípe je jedno, kto tí ľudia sú. Vedec, naopak, chce uznanie piatich – šiestich ľudí, ktorých najviac rešpektuje. A presne pozná ich mená. Mojou vedeckou ambíciou je získať rešpekt ľudí na mojom zozname.

M. H.: Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov pri ďalšom bádaní po historických súvislostiach, ktoré veľa vysvetľujú aj pri pohľade na aktuálne dianie.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: SAV

Uverejnila: VČ

Hore
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Poznáme viac než 1 900 druhov, ktoré sa využívajú ako potrava.
Zistite viac