Fascinujúce „čierne" Slnko v roku 2017

14. dec. 2017 • Fyzikálne vedy

Fascinujúce „čierne

Koróna, dokonale ionizovaná plazma, je najvrchnejšia vrstva atmosféry Slnka. Síce riedka, ale veľmi horúca a dynamická, z ktorej častice – predovšetkým elektróny – prúdia až na koniec heliosféry (tzv. slnečný vietor), teda do vzdialenosti okolo 100 astronomických jednotiek. Okolo Zeme letia rýchlosťou 200 až 800 kilometrov za sekundu a ovplyvňujú jej najvyššiu vrstvu – ionosféru.

Štruktúra koróny

Štruktúru koróny určujú magnetické polia Slnka, ktorých intenzita a poloha na povrchu Slnka sa menia s fázou cyklu slnečnej aktivity a tým aj koróna, ktorá je mimoriadne zložitá, najmä do vzdialenosti asi dvoch polomerov Slnka, a dôležitá pre rozdelenie častíc v slnečnom vetre.

Dnes sa síce koróna, biela aj emisná, pozorujú z umelých družíc našej Zeme alebo kozmických sond, ale napriek tomu, najkvalitnejšie štruktúry bielej koróny sa získavajú počas úplných zatmení Slnka Mesiacom, ktoré v roku 2017 nastalo 21. augusta a bolo pozorovateľné z územia USA, od západného pobrežia po východné (autor príspevku sa na jeho pozorovaní zúčastnil ako člen tímu „The Williams College Eclipse 2017 Expedition“, vedeného profesorom J. M. Pasachoffom).

Okrem kvalitného pozorovania, je dôležitý aj spôsob a metóda spracovania jednotlivých snímok. Výpočtová technika významným spôsobom zasiahla aj do tejto oblasti a výsledok je obdivuhodný.

Biela koróna 2017

Na obrázku č. 1 je biela koróna pozorovaná pomocou 800 mm teleobjektívu a fotografickým aparátom Nikon D 810 s expozičným časom 1/30 sekundy.

Najvnútornejšia koróna a protuberancie.

Na obrázku č. 2 je najvnútornejšia koróna a protuberancie (červené)

Biela koróna 2017, obrázok získaný zo 156 expozícií, patrí k najlepším na svete.

Výsledný obrázok (č. 3) bol získaný zo 156 jednotlivých expozícií a patrí k jedným z najlepších na svete, na ktorom, na strane jednej, vidíme veľmi zložitú vnútornú korónu a na strane druhej, veľké prilbicovité lúče (pozorovateľné do štyroch polomerov Slnka), a koronálne diery, vyplnené tenkými radiálnymi polárnymi lúčmi; načervenavé objekty nad tmavým povrchom Mesiaca sú chladné protuberancie a biele body – hviezdy. Autorom spracovania je Ing. Roman Vaňúr (ESET s. r. o.).  

 

Text: RNDr. Vojtech Rušin, RNDr.

Foto: Jay M. Pasachoff, Vojtech Rušin, Roman Vaňúr a The Williams College Eclipse 2017 Expedition.

TL 12/12/17

 

RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. (*1942, Spišské Hanušovce), vedúci vedecký pracovník v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá štruktúrou slnečnej koróny a dynamiky slnečnej aktivity. Koróne sa venuje aj počas úplných zatmení Slnka Mesiacom na rôznych miestach zemského povrchu. Od roku 1973 pozoroval úplné zatmenia Slnka počas 22 expedícií. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 220 vedeckých prác, dvoch odborných kníh a spoluautorom vedeckej knihy. Napísal množstvo populárno-vedeckých článkov a pre verejnosť predniesol vyše 1 200 prednášok. Je držiteľom Pribinovho kríža II. triedy, získal Cenu SAV za vedeckú činnosť a dvakrát mu bola udelená Cena SAV za popularizáciu vedy. Je po ňom pomenovaný asteroid č. 26390.

 

Profil doplnila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Fotoportrét: NCP VaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
PF 2018
brožúra Veda v Centre 2015
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pištoľové krevety majú špecializované klepeto, prostredníctvom ktorého dokážu korisť zabiť zvukom.
Zistite viac