Excelentný výskum bol významnou odbornou témou tohtoročnej Noci výskumníkov

03. okt. 2018 • Iný

Excelentný výskum bol významnou odbornou témou tohtoročnej Noci výskumníkov

V Galérii Archa prebiehala počas Noci výskumníkov v Bratislave odborná časť týkajúca sa vednej politiky Slovenska. Prebiehali diskusie so špičkovými odborníkmi o vede z rôznych aspektov. Excelentný výskum bol významnou odbornou témou diskusie.

V posledných rokoch sa slovo „excelentnosť“ a „excelentný výskum“ skloňujú vo všetkých pádoch a hovoria o ňom nielen tvorcovia politík, ale aj samotní výskumníci. Medzi rokmi 2002 až 2014 stúpol počet odkazov k exceletnosti vo vedeckej literatúre z 32 na 55 600. Navyše politici nechcú podporovať len výskum, chcú podporovať excelentný výskum. Toto spojenie často používame bez toho, aby sme vedeli povedať, čo to vlastne ten excelentný výskum je, ako určiť, kto je excelentný výskumník a v neposlednom rade ako excelentnosť merať. V diskusii na túto tému sa rozoberali tieto otázky, ale aj to, ako exceletnosť podporovať vo všetkých etapách od mladých výskumníkov až k vedúcim výskumných tímov. Rovnako sa diskutovalo aj o tom, čo by mal štát urobiť, aby podporoval tých najlepších z najlepších.

prednáška v Galérii Archa Noc výskumníkov 2018

V programe vystúpili: Marek Hajduk, generálny riaditeľ, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; Fedor Gömöry, vedec a fyzik, Elektrotechnický ústav SAV; Peter Moczo, predseda a prorektor, Učená spoločnosť Slovenska a Univerzita Komenského v Bratislave a Palo Luka, Chief Operating Officer, ESET. Diskusiu moderoval Daniel Straka, výkonný riaditeľ, SOVVA. Diskusia bola organizovaná Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA).

Galéria Archa: Noc výskumníkov 2018

Excelentná veda a výskum v rámci EÚ

Excelentná veda podporuje excelentný výskum, vývoj nových a ambicióznych technológii a mobilitu výskumných pracovníkov a špičkové infraštruktúry. Priorita v rámci programu HORIZONT 2020 je rozdelená do 4 oblastí:

  • Európska rada pre výskum (ERC) kde je podpora excelentného výskumu na hraniciach poznania.
  • Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie (FET) tu je podpora intersektorálnej spolupráce na radikálne nových a vysoko rizikových myšlienkach vo vznikajúcich oblastiach vedy a techniky.
  • Akcie Marie Sklodowska-Curie (MSCA) kde ide o podporu odbornej prípravy, výmeny vedomostí, pracovných príležitostí a mobility výskumných pracovníkov, a to tak na cezhraničnej, ako aj medzisektorovej báze.
  • Európske výskumné infraštruktúry (ERI) kde je podpora budovania a prevádzky excelentných európskych výskumných infraštruktúr.

Cieľom činnosti v rámci tohto piliera programu Horizont 2020 je posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne v EÚ a konsolidovať európsky výskumný priestor tak, aby výskum a inovácie v rámci EÚ boli konkurencieschopnejšie aj v globálnom meradle.

Nástroje a programy, ktoré zaznamenali mimoriadny záujem v predchádzajúcich obdobiach, sú v rokoch 2014 až 2020 ešte posilnené. Celkový rozpočet prvého pilieru Excelentná veda je viac ako 24,441 mld. EUR. Výskum a inovácie budú v oblasti „Excelentná veda“ podporované v uvedených štyroch tematických oblastiach. Z nich sú všetky buď ako samostatné špecifické programy alebo ako tematické oblasti, prípadne výzvy. Tieto tematické oblasti sa objavili už v predchádzajúcom období. (Zdroj: SLORD)

Slovensko a excelentný výskum

Inštitucionálna podpora excelentnosti vo výskume s cieľom lepšieho zapojenia slovenských vedcov do významných medzinárodných projektov, ako aj uskutočnenie priebežnej revízie účasti Slovenska v medzinárodných výskumných organizáciách a návratnosti vynaložených finančných prostriedkov boli hlavnými témami aj tlačovej konferencie ministerky školstva, vedy,  výskumu a športu SR Martiny Lubyovej. (2. 5. 2018)

Máme na Slovensku excelentných výskumníkov? Slovenská republika má ako členská krajina EÚ možnosť zapájať sa do rôznych európskych a svetových projektov, no pre chýbajúcu inštitucionálnu podporu špičkových vedcov zaznamenávame nízku účasť slovenských výskumných pracovníkov na excelentných výskumných projektoch v rámci programu Horizont 2020 a ďalších grantových schém v rámci EÚ.      
„Uvedomujeme si, že situácia vo vede na Slovensku je dlhodobo neuspokojivá a že máme nízku mieru excelentnosti, nízku mieru zapojenia sa do medzinárodných, najmä európskych projektov a spoluprác. Chceme prijať niektoré cielené opatrenia na to, aby sa táto situácia zlepšila,"
povedala ministerka na tlačovej konferencii 2. 5. 2018. V tomto roku sa v rámci Horizontu 2020 pripravuje otvorenie výzvy FETFLAG – FET zameranej na vybudovanie silnej európskej výskumnej komunity v oblasti kvantových technológií, na realizáciu špičkového výskumu v tejto oblasti a transfer jeho výsledkov do hospodárskej praxe tak, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ. Ambíciou Slovenskej republiky je zapojiť sa na národnej úrovni do významných európskych riešení v oblasti kvantových technológií a získať dodatočné finančné prostriedky na realizáciu aktivít v danej oblasti z európskych zdrojov.

Ministerstvo školstva chce podporovať excelentnosť vo výskume a väčší dôraz klásť na zapojenie slovenských výskumníkov do programov Európskej rady pre výskum. Podľa informácií zo spomínanej tlačovej správy tento krok ocenil aj špičkový vedec profesor Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV a označil ho za významný, pretože podľa neho rezort školstva prvýkrát verejne deklaroval zámer nasmerovať podporu vedy do excelentných vedeckých pracovísk.
Prvým konkrétnym výsledkom v tomto rozhodnutí je vytvorenie Národnej platformy pre kvantové technológie, ktorá má zvýšiť šance Slovenska úspešne sa zapojiť do spomínanej výzvy FETFLAG – FET. Podľa  profesora Bužeka „Účelom tejto platformy je predovšetkým zlepšiť spoluprácu medzi vedeckými tímami, ktoré sa venujú kvantovým technológiám a pomáhať pri výchove odborníkov v tejto oblasti“.
 Ďalší príklad vedeckej oblasti, v ktorej dosahujú slovenskí vedci výsledky na medzinárodnej úrovni, predstavil na tlačovej konferencii  2. 5. 2018 aj vedec Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý sa podieľa na výskumných projektoch v CERN-e. Priblížil hneď dva projekty, s ktorými Fyzikálny ústav SAV uspel v medzinárodnej konkurencii, a tak získal možnosť realizovať experimenty na zariadení CERN-ISOLDE.

Ministerstvo školstva ročne vynakladá približne 11 mil. eur na členské príspevky a spoluprácu v medzinárodných organizáciách, pričom návratnosť finančných prostriedkov je podľa typu projektov v rozmedzí 40 až 100 percent (napr. členstvo SR v ESA má 80-percentnú návratnosť). S cieľom zvýšiť návratnosť finančných prostriedkov chce ministerka Martina Lubyová priebežne hodnotiť efektivitu vynaložených prostriedkov, a to nielen v podobe financií, ale aj spolupráce a zapojenia mladých špičkových vedcov do projektov medzinárodných organizácií. (Zdroj: MŠVVaŠ)

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Použité zdroje:

Odborná diskusia Noc výskumníkov 2018
SLORD
MŠVVaŠ

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

 

 

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pivo resp. nápoj z kvasených obilnín poznalo a pilo ľudstvo už pred viac ako 4 000 rokmi pred. n. l.
Zistite viac