Enzým, ktorý bojuje proti otrave krvi

07. okt. 2018 • Klinické lekárske vedy

Enzým, ktorý bojuje proti otrave krvi

Vo svojej študentskej práci ho pozoruje mladá medička Mgr. Lucia Krajčík Lauková, PhD., ktorá vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne pokračovala v doktorandskom štúdiu na Ústave molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Lucia pochádza z Partizánskeho a medzi jej záľuby patrí spev a zumba :). Počas doktorandského štúdia mala možnosť stráviť 10 mesiacov v Rakúsku na Donau-Universität Krems, v laboratóriu prof. Viktorie Weber, kde sa plánuje po ukončení štúdia vrátiť a pracovať.

V rámci univerzitnej Konferencie Študentská vedecká odborná činnosť (ŠVOČ) sa v biomolekulárnej sekcií umiestnila na prvom mieste. Jej téma má názov Dynamika extracelulárnej DNA v myšacom modeli sepsy. Opýtali sme sa, prečo je jej výskum tak výnimočný a potrebný.

M. HUCÁKOVÁ: Čo je sepsa a čo spôsobuje v organizme človeka?

L. KRAJČÍK LAUKOVÁ: Sepsa je ľudovo označovaná aj ako otrava krvi. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý je dôsledkom rozšírenia infekcie a obrovskej imunitnej zápalovej odpovede na ňu. Môže spôsobiť až zlyhanie jednotlivých orgánov, a teda smrť.

M. H.: Toto ochorenie ste podrobne skúmali vo svojej výskumnej práci. Vypracovali ste štúdiu, ktorá je svojím spôsobom jedinečná. Prečo je toto ochorenie tak nebezpečné?

L. KRAJČÍK LAUKOVÁ: Sepsa je veľmi vážny stav, o čom svedčí vysoká mortalita, ktorá je s ním spojená. Napriek tomu, že je častá, nie sme schopní ju dostatočne efektívne zacieliť. Chýbajú nové prístupy, ktoré sú žiaľ nevyhnutné na to, aby aj pacienti, ktorí nie sú diagnostikovaní dostatočne rýchlo, mali šancu prežiť. Naša štúdia je výnimočná svojím prístupom. Zároveň je jediná, nakoľko zatiaľ nikto nepopísal dynamiku extracelulárnej DNA pri sepse.

M. H.: Aké biomarkery napomáhajú pri stanovení tejto diagnózy a prečo je dôležité ich pozorovať? Akú úlohu zohráva Vami spomínaná dynamika extracelulárnej DNA?

L. KRAJČÍK LAUKOVÁ: Sepsa má svoje príznaky. Pacienti majú veľmi vysokú telesnú teplotu (nad 38 °C) alebo naopak nízku telesnú teplotu (pod 36 °C). Okrem toho majú zrýchlený tep, ako aj dýchanie. Pri určení diagnózy sa prihliada na klinické príznaky a rôzne zápalové markery, ako aj markery funkcie obličiek, pečene a iných dôležitých orgánov. V našej štúdií sme vychádzali z našich predchádzajúcich výsledkov, kedy sme ukázali, že myši so sepsou majú vysokú koncentráciu extracelulárnej DNA v plazme. Zníženie tejto koncentrácie po podaní DNázy malo pozitívny vplyv a zlepšilo prežívanie septických myší, ako aj znížilo zápal. Žiadna štúdia však doteraz neukázala, aká je dynamika zvyšovania extracelulárnej DNA v plazme po vyvolaní sepsy, a preto sme nevedeli kedy je najvhodnejší čas na podanie tohto enzýmu. Preto sme sa rozhodli túto dynamiku stanoviť. Podarilo sa nám detailne popísať dynamiku extracelulárnej DNA počas prvých 6 hodín od vyvolania sepsy. Na základe našich výsledkov je najvyššia koncentrácia extracelulárnej DNA 5 hodín po podaní baktérií, a teda toto sa ukazuje ako vhodný čas kedy podať DNázu. Samozrejme je potrebné to testovať v ďalších experimentoch, ako aj na iných modeloch sepsy.

M. H.: Ako by raz Vaše zistenia mohli pomôcť pacientom, ktorí sú postihnutí týmto ochorením?

L. KRAJČÍK LAUKOVÁ: Nové prístupy sú nesmierne dôležité. Súčasne sa sepsa lieči antibiotikami, ktoré však pri neskoršej diagnostike mnohokrát nie sú dostatočne účinné. Ukazuje sa, že baktérie nie sú jediným problémom, pretože aj po ich zničení je zápalová reakcia už príliš silná. Naše zistenia by mohli pomôcť, nakoľko ako sme ukázali, myši so sepsou¸ ktorým sme podali DNázu, sa mali skutočne lepšie. Je to však len začiatok a je potrebné množstvo ďalších experimentov a štúdií. Minimálne sme poukázali na to, že je potrebné sa skúsiť zamerať aj inak, nielen na baktérie.

M. H.: Vidíte samu seba v budúcnosti ako úspešnú vedkyňu?

L. KRAJČÍK LAUKOVÁ: Zatiaľ som sa nenaučila vidieť do budúcnosti, a teda neviem :), ale môj manžel ju vo mne vidí, tak snáď bude mať v niečom pravdu. Všetko závisí od množstva faktorov, no ja nepatrím medzi karieristicky zameraných ľudí. Chcem len robiť čo ma baví a chcem, aby to malo zmysel.

M. H.: Želáme veľa šťastia na ceste plnenia týchto snov.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: archív Lucia Krajčík Lauková

Uverejnil: LČ

Súvisiace:

Články
Búranie múru sepsy
05. jún. 2018
Hore
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Antarktída je najjužnejší svetadiel, na ktorom sa nachádza aj Južný pól našej planéty.
Zistite viac