Dunaj očami mladých architektov

14. jan. 2017 • Stavebné inžinierstvo

Dunaj očami mladých architektov

Mladí architekti zreálnili svoje predstavy o podobe dunajského nábrežia. Študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa venovali územiu medzi Starým mostom a Mostom Apollo, resp. Prístavným mostom. Riešili spôsob prezentácie lužných lesov, občiansku vybavenosť a zástavbu, navrhovali aj nové PKO či podobu napojenia Chorvátskeho ramena na hlavný tok Dunaja, čo bolo v minulosti realitou.

Projektu Múzeum dunajskej prírody sa venoval Ing. arch. Roman Hajtmanek, vedúcim práce bol prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ako sa uvádza v prezentácii projektu, myšlienkou je tu obnova Chorvátskeho ramena a dunajského ostrova s vpustením vody do mesta a s pridaním kultúrnych funkcií. „Výsledkom je návrat do romantických obrazov starej Bratislavy s rozprúdeným Dunajom na Petržalskej strane a s ľahko dostupným lužným lesom. To zatraktívňuje pre verejnosť územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo.“ Na území autor navrhuje vytvorenie výskumno-edukačného a oddychového centra – Múzeum dunajskej prírody, ktoré sprístupňuje ostrov a vytvára tajomné zákutia a novú formu oddychu a vzdelávania v blízkosti dostupnej prírody.

Podoba Múzea dunajskej prírody

 

Ďalším zo skutočne zaujímavých študentských projektov bol projekt Kultúrne centrum a nová brána do Petržalky. Autorkou je Ing. arch. Jana Durkáčová a vedúcim práce prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Projekt rieši územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo na petržalskej strane. „Toto územie oproti Eurovea púta zraky ľudí a zdôrazňuje tak potrebu zaujímavej revitalizácie,“ píše sa v prezentácii projektu. V tejto lokalite autorka navrhla nové kultúrne centrum, jeho budova stojí priamo pri rieke, pozýva ľudí a vytvára novú „bránu“ do Petržalky. „Budova by mohla byť náhradou za zbúrané PKO, má 4 nadzemné a 2 podzemné podlažia, okrem troch sál na kultúrne akcie, aj knižnicu, výstavný priestor, kaviareň či reštauráciu. V exteriéri zase vytvára priestor na divadlo, kino či čitáreň. Hmota centra je prienikom vzájomnej interakcie prvkov v tesnej blízkosti. Týmito prvkami sú voda (Dunaj a Chorvátske rameno), park – les (Sad Janka Kráľa, navrhovaný park a lužný les) a oddychové zóny (Tyršovo nábrežie). Tieto faktory „lámu“ budovu na viacero častí, podobne ako ľadovce na zamrznutom Dunaji počas zimy.“
 
Nová brána do Petržalky

 

Ako informovala Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, svoju predstavu o podobe dunajského nábrežia tvorili mladí architekti vo virtuálnej realite. „Téma Dunaj a Bratislava je na fakulte tradíciou, ale napriek tomu vždy láka objavovať nové dimenzie. V Bratislave zmizlo veľa vecí spojených s Dunajom. A my sme sa v projektoch sústredili na otázku – prečo vlastne nie je Chorvátske rameno, ako vždy bolo, napojené na hlavný tok Dunaja a je slepo odrezané diaľnicou? Rozhodli sme sa ísť touto cestou a výsledok nás prekvapil. V mieste spojenia vznikol atraktívny priestor na verejnú budovu – Múzeum Dunaja či nové PKO,“ hovorí vedúci projektu profesor Vladimír Šimkovič z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Okrem posterov a bežných fyzických modelov po prvý raz študenti navrhovali aj digitálne modely. Tie si bolo možné pozrieť priamo na výstave v priestoroch fakulty pomocou špeciálnych okuliarov na virtuálnu realitu alebo sa dajú stiahnuť do mobilu v podobe aplikácie a na prehliadku použiť papierové virtuálne okuliare tzv. CardBoard.

„Kedysi sme mali pravítko a rysovaciu dosku, potom sme robili fyzické modely, potom 3D modely v počítači, teraz sa aj architektom otvára nová forma tvorenia skutočnosti. Môžeme ďalším spôsobom overovať, či bude naša predstava fungovať a ešte ďalším spôsobom ju prezentovať verejnosti. A nasledujúci krok možno bude rozšírenie samotnej architektúry o ďalší rozmer, bude zaujímavé, ako sa k tejto výzve architekti postavia,“ povedal Viliam Zajíček, doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a koordinátor projektu Virtuálne dunajské nábrežia.

Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prezentovala túto formu tvorby po prvý raz, no bude v nej pokračovať. „Našim cieľom je, aby sa táto forma prezentácie tvorby stala bežnou súčasťou vyučovania na fakulte. V rámci výučby sa snažíme prepájať pedagogickú činnosť s praxou a najnovšími poznatkami výskumu. Súčasne sa usilujeme o uplatňovanie progresívnych postupov, akým je aj využitie virtuálnej reality. A výhodou školy je nezávislosť a akademická sloboda. Študenti spolu s pedagógmi tak dokážu vo svojich návrhoch prinášať netradičné a inovatívne riešenia,“ povedala dekanka fakulty Ľubica Vitková.

Novinkou boli tiež projekty in situ, t. j. prehliadka priamo na mieste, ktorá umožňuje vidieť reálnu podobu územia a okamžite si ju porovnať s návrhom architektov. Umožňuje to práve mobilná aplikácia a špeciálne okuliare.

Študentské projekty in situ

 

Projekt Virtuálne dunajské nábrežia vznikol na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzityv Bratislave s podporou Dunajského fondu. Snaží sa o sprístupnenie diplomových prác študentov zaoberajúcich sa potenciálom dunajských nábreží pomocou virtuálnej reality. Cieľom je inovatívnou formou zaujať verejnosť a podnietiť diskusiu o týchto hodnotných priestoroch v meste.

Projekt Virtuálne dunajské nábrežia sa zaoberá analýzou potenciálov vybratých častí dunajských nábreží, možnosťami ich využitia a prezentáciou verejnosti pomocou VR aplikácie pre mobilné zariadenia in situ, za účelom vytvorenia diskusie o týchto hodnotných priestoroch v meste. Jednotlivé študentské tímy spracúvajú problematiku vybratých častí nábrežia Dunaja v Bratislave v rámci záverečných prác inžinierskeho štúdia.

 

Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu STU v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: STU v Bratislave

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Technologický postup výroby kvasenej kapusty pozostáva z viacerých krokov.
Zistite viac