Drevené mrakodrapy

13. júl. 2018 • Stavebné inžinierstvo

Drevené mrakodrapy

V mnohých častiach sveta vyrastajú v ostatných rokoch celodrevené budovy, resp. budovy, v ktorých je drevo prevažujúcim nosným stavebným materiálom. Stavitelia sa už vysporiadali s predsudkom, že drevená stavba môže zhorieť ako fakľa.

Obyvatelia sídlisk v našich mestách z éry socializmu hovoria, že bývajú v betónovej džungli. Je to výstižné prirovnanie, pretože základným stavebným materiálom sídliskových panelákov bol betón (presnejšie armovaný betón, ľudovo železobetón). Menšie stavby, napríklad rodinné domy, sa naďalej stavajú z klasických či moderných tehál. Betón, oceľ a tehly sú teda základnými konštrukčnými materiálmi v stavebníctve. Existuje však ešte jeden tradičný a už v dávnej minulosti hojne používaný stavebný materiál – drevo.

Domy, kostoly a požiare

V našich končinách sa v minulosti drevo používalo najmä na stavbu rodinných domov a kostolov. Dnes sú mnohé tieto drevené stavby príkladom ľudovej architektúry minulých dôb i turistickou atrakciou. Ide napríklad o zrubové drevenice v Čičmanoch či kostolíky na východnom Slovensku. Aj v súčasnosti sa u nás drevo používa pri výstavbe menších objektov – napríklad chát, ale väčšie, viacposchodové stavby, postavené temer výhradne z dreva, u nás zrejme nenájdeme. Jedným z dôvodov je zrejme aj to, že drevo je na rozdiel od betónu či ocele horľavý materiál. Pri sebe blízko stojace drevené domy boli hlavnou príčinou najničivejšieho požiaru na území Slovenska, ktorý 17. júla 1931 zničil takmer celú dedinu Važec – zhorelo tam 461 domov a bez prístrešia ostalo na 2 000 ľudí. Drevo ako dominantný stavebný materiál bolo aj hlavnou príčinou katastrofálneho rozšírenia požiarov v Londýne (v roku 1666) i v americkom Chicagu (v októbri 1981). Horľavosť dreva i jeho relatívne nízka pevnosť na dlhú dobu akoby utvrdili architektov a statikov, že tento prírodný materiál nie je vhodný konštrukčný materiál na stavbu vysokých domov, či dokonca mrakodrapov.

Protipožiarna odolnosť

V mnohých častiach sveta vyrastajú v ostatných rokoch celodrevené budovy, resp. budovy, v ktorých je drevo prevažujúcim nosným stavebným materiálom i materiálom priečelia. Ako sa teda stavitelia vysporiadali s predsudkom, že drevená stavba môže zhorieť ako fakľa? Doktor M. Ramage z Centra pre inovatívne prírodné materiály tvrdí, že treba zmeniť vnímanie verejnosti o tom, ako vlastne drevo horí. Ide tu napríklad o skutočnosť, známu všetkým, ktorí si na prírodnom ohnisku opekajú mäso či slaninu. Na smiech by im bol každý, kto by chcel oheň zakladať tak, že by sa snažil zapáliť hrubý klát. Podobne aj hrubé drevené nosné prvky je pomerne ťažké zapáliť. Drevo horí predvídateľne, vysvetľuje Ramage, a preto inžinieri, majúci na starosti protipožiarnu odolnosť, vedia vypočítať, aké hrubé majú byť drevené nosné prvky na to, aby nedošlo ku kolapsu horiacej budovy pred ukončením jej evakuácie. Rozhoreniu ohňa bráni aj to, že na nosné prvky sa zväčša používa drevený materiál nazývaný CLT, čo znamená cross-laminated timber, čiže čosi ako krížovo laminované drevo. Skratka CLT presne vystihuje, o čo ide: tento materiál sa vyrába zlepovaním tenkých vrstiev dreva, pričom jednotlivé vrstvy sa kladú krížom (vlákna susedných vrstiev sú na seba kolmé). Na lepenie drevných stavieb sa používa ohňovzdorné lepidlo, čo tiež prispieva k tlmeniu prípadného rizika požiaru.

Najvyšší plánovaný drevený mrakodrap na svete bude aj zelenou stavbou, vizualizácia Sumitomo Forestry.

Rekordy z dreva

Britské štúdio PLP Architecture vypracovalo v spolupráci s Katedrou architektúry Cambridgeskej univerzity projekt výškovej veže, ktorá by mala stáť v centre Londýna. Plánovaná veža, nazvaná Oakwood tower (veža z dubového dreva), by mala mať 80 podlaží a jej výška by mala byť 1 000 stôp, čo je približne 304 metrov. Oakwood tower by bol vôbec prvý drevený mrakodrap (za mrakodrap sa podľa úzu považujú budovy vyššie ako 150 metrov) na svete a v Londýne by ho presahoval len známy mrakodrap The Shard.

Ešte ambicióznejší než Oakwood Tower je projekt mrakodrapu s provizórnym označením W350, ktorý má byť postavený v Tokiu. Písmeno W v označení projektu znamená wood, čiže drevo, číslo 350 sa viaže k výške mrakodrapu i k jubileu založenia spoločnosti Sumitomo Forestry Co., vyrábajúcej produkty z dreva. Mrakodrap W350, ktorého koncepciu navrhlo výskumné laboratórium firmy Sumitomo, má byť vysoký 1 150 stôp, čiže 350 metrov, takže by sa stal – ak sa projekt zrealizuje – bezkonkurenčne najvyššou drevenou stavbou na svete (drevo má tvoriť 90 % konštrukčného materiálu, zvyšok bude oceľ). Mrakodrap W350 by mal byť dokončený v roku 2041, pri príležitosti 350. výročia založenia firmy Sumitomo. Výstavba tohto 70-podlažného mrakodrapu má stáť 5,6 miliardy dolárov, čo je približne dvojnásobok toho, čo by stavba stála, keby bola zhotovená z tradičných materiálov, teda betónu a ocele.

Drevo je prírodný, obnoviteľný a ekologicky prijateľný materiál, ktorý má na psychiku či náladu ľudí pozitívny vplyv – to potvrdia všetci chalupári tráviaci voľné chvíle vo svojich dreveniciach. Či budú rovnako nadšení zo svojho bývania vo výškach aj obyvatelia drevených mrakodrapov, ukáže čas.

 

Autor: Rado Mlýnek

Foto: Sumitomo Forestry

Uverejnila: VČ

 

O drevených mrakodrapoch, ktoré by v blízkej budúcnosti mali dosiahnuť výšku viac ako 300 metrov, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 07/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Články
Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Hmotnosť detektora ATLAS je 7 000 ton a jeho rozmery sú 25 m x 46 m (priemer x dĺžka).
Zistite viac