Dokonalé maskovanie druhohorných švábov

21. jún. 2018 • Prírodné vedy

Dokonalé maskovanie druhohorných švábov

Aj keď šváby patria s viac ako 110 000 katalogizovanými vzorkami k najpočetnejším suchozemským fosíliám vôbec, v druhohorných jantároch sú pomerne vzácne. Stážistom Ústavu zoológie SAV a študentom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Lenke Podstrelenej a Hemenovi Sendimu sa podarilo opísať dokonale maskovaný hmyz, ktorý pochádza z tohto obdobia. Svoj článok publikovali v prestížnom, najstaršom Paleontologickom časopise Palaeontographica.

„Za takmer 300 rokov štúdia švábov bolo opísaných len 8 dospelých jedincov. Stážisti Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského preskúmali 4 vzorky, pričom sa jednu podarilo získať do vlastníctva Slovenského národného múzea. Zvyšné vzorky sú uložené v Prírodovednom múzeu v Štutgarde, v Bejrúte a v Číne,“ povedal Dr. Peter Vršanský, paleontológ Slovenskej akadémie vied.

Hmyz sa podarilo priradiť k vyhynutej čeľadi Umenocoleidae, rodu Cratovitisma. O tom, že ide o zaujímavú skupinu hmyzu hovorí aj fakt, že táto skupina bola opísaná ako najčudnejšie chrobáky. Rod opísali americkí vedci na základe jedinej vzorky, ktorú našli v sedimentoch Brazílie a po preskúmaní ju uložili do Nemecka. Hmyz v sedimentoch však nie je možné tak dokonale popísať, ako v jantári. Vďaka vzorkám zachovaným v dokonale priezračnom jantári sa podarilo rozoznať aj farebné vzory, vďaka ktorým sa kedysi tieto živočíchy maskovali.

„Farebný vzor môžeme jednoznačne kategorizovať ako najstarší doklad pokročilej kamufláže. Maskovanie je asymetrické a veľmi dokonalé, dokonca dokonalejšie ako sa vyskytuje u súčasných švábov. Je dôkazom prítomnosti vysokošpecializovaných, vizuálne sa orientujúcich dravcov, zrejme malých operených dinosaurov a možno aj prvých vtákov. Napriek mnohým výnimočným vlastnostiam skupina neprežila, pretože mala primitívnu reprodukciu. Na rozdiel od dnešných švábov kládli nechránené vajíčka,“ povedal Peter Vršanský.

Obrázok Rod Cratovitisma v kriedových sedimentoch Crato, jantári Libanonu a Myanmaru. Mierka 1mm.

Maskovanie zrejme slúžilo na skrývanie sa týchto aktívne žijúcich a lietajúcich švábov na kôre stromov, pravdepodobne priamo na kôre araukárií, producenta jantáru. Vysvetľuje to veľkú početnosť druhov a hlavne zachovanie mláďat. Potravu tejto čeľade nepoznáme, vieme však, že slúžili aspoň na niektorých lokalitách ako zdroj potravy lietajúcich jašterov, čo sa zistilo z ich exkrementov. Zaujímavé je aj zistenie, ako veľmi sú maličké. Zmestili by sa na zápalkovú hlavičku. Takto malé fosílne šváby sme doteraz nepoznali.

„Výskum je zaujímavý pre armádu, pretože ´maskáčový´ vzor je unikátny svojou asymetriou a pri ukrývaní by tento prírodný vzor mohol byť inšpiráciou ´zatajiť sa´ vo väčšej či menšej vzdialenosti a na rôznych podkladoch. Nové poznatky sú pozoruhodné aj z pohľadu prepájania súvislostí v období, keď boli tieto živočíchy prirodzenou súčasťou života na planéte. Umožňuje nám premostiť rôzne médiá, jantárové lesy Libanonu a Myanmaru s brehmi toxického jazera Crato, kde sa vzorky švábov našli,“ dodal Peter Vršanský.

Linka na publikovaný článok

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

zdroj: Peter Vršanský, SAV

Uverejnila. VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V snehovej pokrývke Slovenska sa akumuluje približne 20 – 30 % celoročného úhrnu zrážok.
Zistite viac