Docent Ján Reguli: Chémia nie je len školský predmet, ktorý sa treba učiť. Je všade okolo nás

17. máj. 2019 • Chemické vedy

Docent Ján Reguli: Chémia nie je len školský predmet, ktorý sa treba učiť. Je všade okolo nás

Docent Ján Reguli z Katedry chémie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave sa po absolvovaní štúdia fyzikálnej chémie na FCHPT STU v Bratislave venoval EPR spektroskopii. Dnes je však jeho hlavnou náplňou príprava učiteľov chémie, práca s nadanými študentmi a popularizácia vedy, najmä v oblasti chémie. Ako tvrdí, nemali by sme zabúdať na to, že chémia je všade okolo nás, nie je len školským predmetom, ktorý sa treba učiť. Podľa jeho slov však v prístupe mladých ľudí k tomuto vednému odboru zohrávajú veľkú rolu aj motivovaní učitelia.

Doc. Ing. Ján Reguli, CSc. bude hosťom podujatia Festival vedeckých filmov 2019 a vypočuť si ho môžete v rámci diskusie na tému Chémia, ktorá sa uskutoční počas prvého festivalového dňa v pondelok o 9.00 hod., ako aj o 17.00 hod. v priestoroch CVTI SR (podľa programu festivalu).

J. TUTKOVÁ: Vo veľkej miere sa venujete vzdelávaniu učiteľov a popularizácii vedy, najmä chémie, a to tvorbou učebníc a článkov, a práci s talentovanými stredoškolákmi. Vidíte na Slovensku záujem o vaše aktivity?

J. REGULI: Spôsob hodnotenia vysokoškolských pracovníkov len cez číselne vyhodnocované údaje o ich publikačných a citačných úspechoch nepraje ani popularizácii vedy ani tvorbe učebníc (pre všetky stupne škôl). V oblasti popularizácie vedy a komunikácie vedcov s verejnosťou Slovensko za inými krajinami dlhodobo zaostávalo. Vidno to napríklad aj z toho, že sme štátom podporované centrum vedy otvorili asi až ako poslední v Európe. Som rád, že sa postupne zvyšuje záujem vedcov o propagáciu svojej práce (snažili sme sa im pomôcť aj v tejto oblasti), vydávajú sa populárno-náučné knihy a výrazne sa zlepšuje aj práca novinárov, venujúcich sa témam z oblasti vedy a techniky. (A oceňujem aj aktivity vášho pracoviska.)

J. T.: Roky tvoríte úlohy z fyzikálnej chémie pre chemickú olympiádu. Ako takéto niečo prebieha? Ako ich vymýšľate?

J. REGULI: Úlohy pre všetky predmetové olympiády sú veľmi špecifické texty – musia účastníkov zaujať a súčasne musia byť primerane náročné, aby sa nestalo, že ich vyriešia všetci alebo naopak nevyrieši nikto. Úlohy pre najvyššiu kategóriu A však musia byť zložitejšie, aby najlepší riešitelia boli pripravení aj na úlohy Medzinárodnej chemickej olympiády. Tu sa niekedy trápime s tým, že keď pripravíme ťažšie úlohy, sťažujú sa aj stredoškolskí učitelia.

Úlohy pre chemickú olympiádu tvorím už 25 rokov, niekedy musím dávať pozor, aby som sám seba neodpisoval... Je to aj časovo náročná práca a žiaľ u nás aj absolútne nedocenená (tým nemyslím len finančné ohodnotenie). Ale zatiaľ ma to baví.

kniha Chémia a spoločnosťJ. T.: Chémia je jedným z predmetov, ktorý je často vnímaný ako ten, na ktorý sa treba v škole učiť a niekedy zabúdame, že sme chémiou nonstop obkolesení. Aký najväčší prínos v praktickom živote podľa vás chémia má?

J. REGULI:
Všetky deje okolo nás sú vlastne fyzikálne alebo chemické deje. Napriek tomu, že nás reklama stále bombarduje ponukou „výrobkov bez chémie“. Každá látka je vlastne chemikália, teda je schopná sa za určitých podmienok meniť na iné látky. Preto je dôležité dosiahnuť primeranú „chemickú gramotnosť“ verejnosti, pod ktorou chápeme aj schopnosť bezpečne narábať s potenciálne nebezpečnými látkami. A tými môžu byť všetky, pretože (ako povedal Paracelsus) „všetky látky sú jedy, len dávka určuje, či bude účinok škodlivý“. O prínose chémie v bežnom živote by sa dalo hovoriť veľmi dlho, na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity na to mám osobitný predmet Spotrebiteľská chémia. Prítomnosť chémie vo všetkých oblastiach nášho života sme sa snažili priblížiť aj v najnovšej rozsiahlej knihe Chémia a spoločnosť.

J. T.: V minulosti ste sa venovali EPR spektroskopii. Čo to presne znamená a čo sa za týmto výskumom v praxi skrýva?

J. REGULI: Elektrónovou paramagnetickou (alebo spinovou) rezonanciou sa sledujú látky, obsahujúce nespárený elektrón, teda najmä voľné radikály. Ústav fyzikálnej chémie a chemickej fyziky FCHPT STU je od 70. rokov 20. storočia špičkovým pracoviskom v tejto oblasti. Dnes sa výskum s pomocou EPR spektroskopie sústreďuje na rôzne bio-medicínske problémy (ale už bez mojej účasti).

J. T.: Už sme spomínali, že sa vo vašej práci venujete aj tvorbe úloh pre olympiády. Aký je na Slovensku záujem o chémiu zo strany mladých ľudí?

J. REGULI: Začíname pociťovať výrazný nedostatok kvalifikovaných odborníkov v technických a prírodovedných odboroch. Záujem o tieto oblasti vedia ovplyvniť dobrí a oduševnení učitelia – tých je tiež veľmi málo. Takže, čo sa týka záujmu o chémiu, je na tom síce oveľa lepšie než fyzika, ale väčší výber by potešil. V budúcnosti bude nevyhnutné viac motivovať stredoškolákov do štúdia prírodovedných a technických disciplín (vrátane ich učiteľstva) a to asi aj cez výraznejšiu finančnú podporu.

Na druhej strane stále máme dostatok stredoškolákov, ktorých chémia zaujala (resp., ktorých pre chémiu získali ich učitelia) a s nadšením sa jej venujú, dokonca aj cez prázdniny na Letnej škole chemikov a najlepší z nich úspešne reprezentujú Slovensko na Medzinárodnej chemickej olympiáde.

41. Letná škola chemikov na SOŠ vo Svite v júli 2018

J. T.: Je u nás dostatok príležitostí rozvíjať tento vedný odbor?

J. REGULI: Na Slovensku je mnoho špičkových chemických pracovísk – nielen univerzitných (FCHPT STU, PriF UK, PriF UPJŠ a ďalších), ale aj tri ústavy SAV. Výsledky ich práce nezaostávajú za zahraničnými pracoviskami. Je škoda, že stredoškoláci sa rozhodujú pre štúdium v zahraničí len pre lepšie podmienky pre študentov a menej zohľadňujú kvalitu pracovísk.

A nemôžem nespomenúť, že potrebujeme nielen dobrých chemikov, ale aj dobrých učiteľov chémie.

J. T.: Ako ste sa Vy dostali ku chémii, kedy a čím vás zlákal tento vedný odbor?

J. REGULI: Na toto je jednoduchá odpoveď – ale práve preto by som ju chcel zdôrazniť: Vďaka učiteľke chémie na základnej škole (ktorá tam učila len tie dva roky, kým si nenašla miesto na strednej škole).

Chémia – a najmä fyzikálna chémia – je príťažlivá najmä tým, že vie vysvetliť, ako a prečo prebiehajú všetky deje v prírode a okolo nás. Chemici pripravujú neustále viac a viac nových látok – ale žiaľ, nerozhodujú o ich bezpečnom používaní. V budúcnosti môže práve chémia rozhodujúcou mierou pomôcť pri záchrane životného prostredia na našej planéte.

J. T.: Vo svete chémie nastal veľký zlom pred 150 rokmi. Vtedy Dmitrij Mendelejev vytvoril periodickú tabuľku prvkov. V čom vidíte najväčší prínos kategorizácie chemických prvkov?

J. REGULI: Mendelejev priniesol do chémie systém – prestala byť len súborom poznatkov o dovtedy známych látkach. Sformulovať periodický zákon mohol len vďaka podrobným znalostiam vtedy známych prvkov a ich zlúčenín. Periodický zákon bol prijatý chemikmi vďaka tomu, že do periodickej tabuľky do desiatich rokov pribudli dva z predpovedaných prvkov – gálium aj germánium – a mali predpovedané vlastnosti (nielen čisté prvky, ale aj ich soli). Mendelejev dokonca objaviteľovi gália napísal, nech znovu zmeria jeho hustotu, lebo sa odlišuje od predpovedanej hodnoty. Až skoro 50 rokov po sformulovaní periodického zákona sa spoznala štruktúra atómov, ktorou sa vysvetlila jeho podstata (a „nezávisle premenná ´atómová váha´“ sa zamenila za protónové číslo).

J. T.: Je pravdepodobné, že sa bude ešte tabuľka rozširovať o ďalšie prvky?

J. REGULI: Je to pravdepodobné, ale určite ich neuvidíme a nechytíme do ruky.

J. T.: Mendelejev priniesol do sveta chémia viacero objavov, ktoré považujete za najdôležitejšie?

J. REGULI: S Mendelejevovým menom sa pre každého spája len periodická tabuľka. Bol nielen geniálnym anorganickým chemikom, ale aj odborníkom vo viacerých odvetviach chemickej technológie (napríklad výbušnín, ropy a palív). Zaoberal sa tiež štúdiom zmesí alkoholu s vodou, ako prvý objavil (ale nepublikoval) existenciu kritického stavu látok. Bol tiež plodným fyzikom v oblasti hydrodynamiky, meteorológie, geológie a tiež originálnym mysliteľom v oblasti hospodárstva a ekonomiky. V roku 1893 bol menovaný riaditeľom Úradu pre váhy a miery, ktorý viedol až do smrti.

 

Zhovárala sa: Jana Tutková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu doc. Jána Reguliho

UVerejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Základné stavebné jednotky DNA sú označované skratkami svojich názvov, písmenami A, C, G a T.
Zistite viac