Doc. Alexander Hošovský – Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov

11. nov. 2016 • Technické vedy

Doc. Alexander Hošovský – Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov

Ocenený doc. Ing. Alexander Hošovský, PhD., odborník v oblasti výpočtovej inteligencie, automatického riadenia výrobných strojov a procesov, ako aj mechatroniky, z Fakulty výrobných technológií so sídlom v Prešove, Technickej univerzity v Košiciach 

Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku je udelenie ocenení za prácu a dosiahnuté výsledky v oblasti vedy a techniky. Slávnostné odovzdanie ocenení sa uskutočnilo 10. novembra 2016 o 19.00 hod. v INCHEBA Expo v Bratislave. Cenu za vedu a techniku v piatich kategóriách (Osobnosť vedy a techniky, Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky, Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, Popularizátor vedy a Vedecko-technický tím roka) odovzdal oceneným minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Plavčan, ktorý prevzal záštitu nad podujatím. Cena za vedu a techniku sa udeľuje od roku 2014, kedy nahradila Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Cieľom tejto transformácie je zvýšenie spoločenskej prestíže udeľovania cien za vedu a techniku.

Doc. Ing. Alexandrovi Hošovskému, PhD., bola udelená Cena za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Navrhovatelia: Slovenská rektorská konferencia a Rada vysokých škôl Slovenskej republiky.

Doc. Ing. Alexander Hošovský, PhD. (1981), pochádza z Prešova. V rokoch 1999 – 2004 študoval na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach, odbor Letecká elektronika, so zameraním na rádiové a rádiotechnické vybavenie lietadiel. Od roku 2008 pôsobí na Katedre matematiky, informatiky a kybernetiky Fakulty výrobných technológií so sídlom v Prešove, Technickej univerzity v Košiciach. Venuje sa oblasti výskumu výpočtovej inteligencie v modelovaní a riadení strojov a procesov, s užšou špecializáciou na systémy poháňané nekonvenčnými pohonmi, predovšetkým pneumatickými umelými svalmi.

Na svojom konte má ako autor alebo spoluautor celkovo 70 vedeckých prác (z toho je 5 v karentovaných časopisoch, 2 vedecké monografie a 10 prác v impaktovaných časopisoch, resp. databáze SCOPUS), 31 patentov a úžitkových vzorov s celkovým počtom 190 citácií, z toho 25 je od odborníkov z rôznych svetových univerzít. Je členom špičkového tímu Advanced Manufacturing Technologies Research Team Technickej univerzity v Košiciach a členom programového výboru renomovanej konferencie IJCCI sekcia IJCNN. Bol tiež recenzentom článkov renomovaných karentovaných/impaktovaných časopisov: International Journal of Mechanical Sciences, Control Engineering Practice, Advances in Mechanical Engineering, Information Technology and Control, Acta Polytechnica Hungarica, Strojniški Vestnik a Complex & Intelligent Systems.

Doc. Ing. Alexander Hošovský, PhD., nám poskytol rozhovor.  

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán docent, získali ste Cenu za vedu a techniku. Čo pre Vás toto ocenenie znamená?

A. HOŠOVSKÝ: „Získané ocenenie vo mne vyvolalo viacero rozmanitých pocitov, ktoré sa dostavovali postupne. Prvým z nich bolo prekvapenie, keďže pri svojej práci, ktorú sa snažím robiť čo najlepšie si neuvedomujem, že by mohla byť ohodnotená takýmto spôsobom. Tento pocit však vystriedala radosť, keď som si začal uvedomovať hodnotu takéhoto ocenenia ako aj skutočnosti, že niektoré výsledky vlastnej práce sa môžu dostať do povedomia širšieho okruhu vedeckej komunity. Tým tretím pocitom je tiež určitá miera zodpovednosti, ktorá z takéhoto ohodnotenia vyplýva, keďže napĺňanie vedeckého poslania by nemalo byť časovo ohraničenou aktivitou."

doc. Ing. Alexander Hošovský, PhD.

M. B.: Cenu ste získali za výskum metód výpočtovej inteligencie v oblasti modelovania a riadenia systémov na báze nekonvenčných pohonov s umelými svalmi. Mohli by ste nás aspoň stručne oboznámiť s Vašim výskumom?

A. HOŠOVSKÝ: „Výskum sa týka pneumatických umelých svalov (PUS) a mechanizmov, ktoré ich využívajú ako pohon. Sú to pohony, ktoré sú tvorené gumovou trubicou a opletením z určitého druhu vlákien. Pri napustení stlačeným vzduchom sa skrátia a pri tomto pohybe môžu ťahať záťaž. Majú veľmi vysoký pomer sila/hmotnosť, pretože sú veľmi ľahké a vyvinú značnú silu, avšak matematicky sa popisujú ťažko. Pre dosiahnutie lepších výsledkov je teda potrebné využívať metódy, ktoré sú obvykle inšpirované prírodou, resp. inteligenciou ľudí a umožňujú získať často suboptimálne avšak stále dobré riešenia aj pre zložité problémy, kde matematický popis nie je dostupný alebo je málo presný. Napriek tomu získanie dobrých výsledkov, ako je napríklad rameno robota poháňané PUS, nie je vôbec jednoduché, pretože existuje množstvo podmienok, ktoré je potrebné zobrať do úvahy a tiež veľa parametrov, viac či menej výrazne ovplyvňujúcich výsledky, ktoré je potrebné nastaviť."

M. B.: Ako dlho ste sa venovali tomuto výskumu a kedy sa jeho výsledky budú môcť uplatniť v praxi?

A. HOŠOVSKÝ: „Výskumu sa venujem od nastúpenia na doktorandské štúdium, teda od roku 2005. Pre uplatnenie je v prvom rade dôležité starostlivo zvážiť aplikáciu výsledného mechanizmu využívajúceho PUS, pretože ich špecifické vlastnosti v podstate vylučujú dosahovanie presností potrebných pri presných výrobných procesoch realizovaných súčasnými priemyselnými robotmi. Pneumatický umelý sval ako pohon by mohol byť skôr vnímaný ako prvok vhodný pre realizáciu strojov pre špecifické aplikácie, hlavne s ohľadom na rozširovanie miery zastúpenia robotov a manipulátorov bezpečných pri kontakte s ľuďmi. Preto je potrebné počítať s tým, že využitie komplexných mechatronických systémov na báze PUS je podmienené aj celkovou zmenou súčasného konceptu výrobného procesu, čo môže trvať ešte roky. Na druhej strane sú možné aj jednoduchšie aplikácie takéhoto pohonu, kde požiadavky na presnosť nie sú také prísne a PUS by mohol byť lacnejšou alternatívou súčasne využívaných pohonov, napríklad použitie jedného svalu pre pohon jednoduchých zariadení. Praktické využitie takýchto riešení by si už vyžadovalo len prispôsobenie príslušného (existujúceho) mechanizmu pre integráciu svalu a v tom prípade by sme hovorili o podstatne kratšom časovom horizonte."

M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?

A. HOŠOVSKÝ: „Na úrovni výskumu PUS pracujem na tvorbe experimentálneho modelu ramena manipulátora a tiež riadenia s dvoma stupňami voľnosti poháňaného PUS, pričom neskôr by mohlo ísť o rozšírenie o ďalší stupeň, ktorý by umožnil otáčanie ramena v priestore. Oblasť výskumu PUS však nie je jedinou, ktorej sa venujem, aj keď je oblasťou nosnou v zmysle aplikácie. Širšou oblasťou je práve výpočtová inteligencia, ktorej uplatnenie sa hodí pre mnohé systémy a procesy. Navyše s použitím týchto metód je spojená oblasť optimalizácie, ktorá je podmnožinou matematiky. Osobitnou oblasťou, ktorú si riadenie strojov alebo procesov vyžaduje, je oblasť identifikácie dynamických systémov, pričom pre získanie dobrých výsledkov je potrebné všetky uvedené oblasti prepojiť. V súčasnosti sa teda okrem PUS venujem výskumu aplikácie poznatkov zo všetkých spomenutých oblastí pre modelovanie a riadenie priemyselných systémov, resp. procesov."

M. B.: Čím by ste sa chceli zaoberať v ďalšom výskume?

A. HOŠOVSKÝ: „Chcem, samozrejme, pokračovať vo výskume PUS v oblasti robotiky a aplikáciám rôznych metód výpočtovej inteligencie. Veľmi rád by som doterajšie skúsenosti a znalosti využil tiež pre iné typy nekonvenčných pohonov, ako sú zliatiny s tvarovou pamäťou (SMA) a tiež umelé svaly na báze kompozitov pozostávajúcich z iónových polymérov a kovu. Kým prvé z nich majú za sebou už dlhšiu históriu a zaujímavé výsledky vrátane reálnych aplikácií, tie druhé sú naozaj skôr laboratórnou „exotikou“ s pozoruhodnými vlastnosťami. Podobne ako v prípade PUS, aj tu je potrebné čeliť obrovskej výzve pri modelovaní a riadení týchto pohonov, čo je však práve to, čo ma na tejto práci napĺňa.“

M. B. Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie Vám blahoželám k oceneniu a želám veľa ďalších úspechov.

Zoznam všetkým ocenených v jednotlivých kategóriách nájdete na stránke podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku alebo v e-novinách Vedecký kaleidoskop

Hlavným organizátorom Týždňa vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v  spoločnosti. Generálnym partnerom podujatia je spoločnosť Huawei.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Portrét v úvode: z archívu doc. Alexandra Hošovského

 

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vitamín B1 pomáha rozvíjať fantáziu a kreativitu.
Zistite viac