Do roku 2035 sa očakáva nárast pôrodnosti i strednej dĺžky života


Do roku 2035 sa očakáva nárast pôrodnosti i strednej dĺžky života

Demografi z Univerzity Komenského vydali unikátnu publikáciu o doterajšom a budúcom vývoji jedenástich najväčších miest Slovenska. Hoci odborníci očakávajú nárast plodnosti, počet narodených detí bude klesať, pretože žien vo veku 15 – 49 rokov bude menej.

Publikáciu pod názvom „Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska" vydali: Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Výskumné demografické centrum pri Infostate. Autori: Branislav Šprocha, Branislav Bleha, Boris Vaňo a Ján Buček. Sú v nej zahrnuté mestá: Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin, Poprad a Prievidza.

Na Slovensku ani v okolitých krajinách nebola doposiaľ publikovaná taká detailná analýza demografického vývoja aj za jednotlivé mestá. Demografické analýzy sa robia zvyčajne iba na celoštátnej úrovni. V tejto štúdii je každé mesto spracované jednotnou metodikou a v troch scenároch. Stredný je najpravdepodobnejší, nízky a vysoký scenár zasa predstavujú pomyselnú hranicu, za ktoré by vývoj nemal ísť.

Publikácia sa zaoberá otázkami, prečo a ako sa mestá menia, ako budú vyzerať o 25 až 30 rokov, ale aj tým, aké sú imigračné a emigračné predpoklady a čo je možné urobiť s demografickým vývojom. 

Úhrnná plodnosť nedosahuje dve deti na jednu ženu

Najväčšie mestá netvoria jednoliaty celok. V mnohých ohľadoch sa odlišujú, ale v mnohom sú si podobné. Demograf z Univerzity Komenského doc. RNDr. Branislav Bleha, PhD., napríklad poukázal na to, že „ani v jednom meste nedosahuje úhrnná plodnosť hodnotu dve deti na jednu ženu, čo sa považuje za tzv. záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie, ak sa neberie do úvahy migrácia. Aktuálne iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celom Slovensku, v ostatných mestách je v zásade rovnaká alebo nižšia ako celoslovenská hodnota. Klesá aj plodnosť počítaná pre generácie vystihujúca medzigeneračné zmeny.“

Prognóza prirodzeného prírastku obyvateľstva najväčších miest SlovenskaVo všetkých mestách sa vo viac ako polovici prípadov stávajú rodičmi ľudia vo veku tridsať a viac rokov. Len v jednej pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, avšak úroveň nedosiahne hodnotu dve deti na jednu ženu. Hodnoty sa budú pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa.

Čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom

Výskumníci sa zamerali aj na oblasť manželských zväzkov. Vedúci Výskumného demografického centra pri Infostate RNDr. Branislav Šprocha, PhD., uvádza: „Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Mestá Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva.“ Ďalej upozornil:  „V najväčších mestách nastal prudký pokles sobášnosti a ich obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách. Na druhej strane je prekvapujúce, že kým pred dvadsiatimi alebo aj desiatimi rokmi sa manželské páry vo veľkých mestách rozvádzali viac, v súčasnosti je táto hodnota podobná ako v ostatných mestách,“ pokračuje doktor Šprocha.

Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi. Vo všetkých jedenástich mestách žijú obyvatelia dlhšie, ako je slovenský priemer. Najväčšiu mieru na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 – 79 rokov. Prevažuje však prirodzený úbytok, viac osôb zomiera, ako sa narodí detí. V sledovaných mestách bez výnimky odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov u mužov i žien. Z hľadiska úrovne úmrtnosti zostanú pod celoslovenským priemerom. Počet obyvateľov sa napriek tomu v mestách s výnimkou Bratislavy bude znižovať. Priemerný vek do roku 2035 narastie o 3 – 6 rokov. Zvýši sa zastúpenie seniorov nad 65 rokov, a to o jednu pätinu, v prípade Prievidze až o dve tretiny.

Prognóza vývoja priemerného veku v najväčších mestách Slovenska

Sťahovaním strácajú obyvateľov všetky mestá s jednou výnimkou. Ako doplnil docent Branislav Bleha z Univerzity Komenského: „Tou výnimkou je hlavné mesto, ktoré sa po skončení ,čiernej demografickej dekády’ približne pred desiatimi rokmi dostalo do kladných čísel a získava obyvateľov zo všetkých regiónov Slovenska.“ Ďalej uviedol: „Do budúcna predpokladáme znižovanie migračnej straty a niektoré mestá sa môžu pridať k Bratislave ako migračne ziskovému mestu. V Prešove, Martine, Poprade a Prievidzi však bude migrácia spôsobovať znižovanie počtu obyvateľov až do roku 2035.“ 

S nárastom priemerného veku a nárastom počtu seniorov narastie tiež hodnota indexu ekonomického zaťaženia. Starnutie populácie najväčších miest je v podstate nezvratné, a to i napriek imigrácii mladších obyvateľov.

Rektor Univerzity Komenského prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., zdôraznil: „Jedinečná publikácia o demografickom vývoji v jednotlivých slovenských mestách je tiež dôkazom toho, že práve univerzity disponujú osobnostným a vedeckým potenciálom na klasifikovanie a predvídanie spoločenského vývoja v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Tým umožňujú nastavenie politických, spoločenských aj odborných parametrov a prijatie potrebných riešení na prospech celej spoločnosti a jej čo najefektívnejšieho a najperspektívnejšieho rozvoja.“  

 

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR 

Informácie poskytla Mgr. Lenka Miller, Univerzita Komenského v Bratislave

Zdroj grafov: Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska

Ilustračné foto: Pixabay.com (sathyatripodisa)

Hore
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Matematika je neustále objavovanie, pri ktorom predstavivosť nemá žiadne obmedzenia.
Zistite viac