Čo spôsobuje kognitívne zlyhania ľudí?

10. jún. 2019 • Psychologické vedy

Čo spôsobuje kognitívne zlyhania ľudí?

Ktoré individuálne vplyvy (prediktory) vedú ku kognitívnemu zlyhávaniu ľudí a ako je možné im pomôcť robiť lepšie rozhodnutia? Zameriava sa na to projekt Kognitívne zlyhania – individuálne prediktory a možnosti intervencie (Cognitive failures – individual predictors and intervention possibilities), pričom zodpovednou riešiteľkou je doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD. z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Kognitívne zlyhania sa v projekte skúmajú z dvoch hľadísk – z hľadiska prediktorov vstupujúcich do kognitívneho procesu a z hľadiska prediktorov kognitívneho zlyhávania v špecifických oblastiach.

Relatívne novou a originálnou je oblasť skúmania epistemicky nepodložených presvedčení (ENP), ktoré predstavujú špecifickú oblasť kognitívneho zlyhávania a zároveň má ich skúmanie a porozumenie praktický dopad na každodenný život – od vysvetlenia zraniteľnosti vo finančných rozhodnutiach po politický extrémizmus.

Cieľom projektu je zostrojiť metódy na meranie racionálneho myslenia a ENP, identifikovať individuálne prediktory kognitívneho zlyhávania a ich vzájomnú interakciu. Riešiteľom projektu to má umožniť preskúmať ako odolnosť voči kognitívnemu zlyhávaniu v racionálnych úlohách súvisí práve s rôznymi ENP a identifikovať isté sociokultúrne faktory, ktoré predikujú formovanie ENP v SR. Zároveň sa vedci snažia experimentálne overovať efekt intervencií upravených podľa týchto individuálnych prediktorov na kognitívne zlyhávanie.

„Snahy o návrh intervencií doteraz zlyhávali kvôli univerzálnosti použitých postupov, bez ohľadu na špecifiká jednotlivých skupín ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov voči intervenciám imúnni a bez ohľadu na špecifické domény, čo chceme v rámci projektu napraviť. Naše výsledky tak môžu originálnym spôsobom prispieť k overeniu niektorých novších modelov kognitívnych procesov v rámci teórií duálnych procesov či vzťahu s epistemicky nepodloženými presvedčeniami ako jednej z manifestácií kognitívneho zlyhávania v bežnom živote,“ uvádzajú.

Pojmy ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita

Riešitelia sa pri plnení cieľov projektu zaoberali aj teoretickým vymedzením konceptu epistemicky nepodložených presvedčení a ich dopadu na spoločnosť. Halama (accepted) poskytol prehľad základných psychologických teórií a prístupov zaoberajúcich sa konšpiráciami a definuje základné pojmy súvisiace s touto témou ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita. „Psychologické vysvetlenie akceptácie konšpiračných presvedčení pracuje s viacerými pôsobiacimi procesmi, ako je osobnosť či psychopatológia, vnútro či medziskupinová dynamika, manažment neistoty a kontroly alebo evolučne dané kognitívne mechanizmy. Možné negatívne dôsledky konšpirácií zahŕňajú agresívne správanie, zvýšené predsudky alebo negatívne so zdravím súvisiace postoje či správanie.“ Štúdia prichádza k záveru, že konšpiračné teórie sú komplexný multifaktorový jav a dôsledok interakcie medzi osobnostnými, kognitívnymi a sociálnymi faktormi.

Meranie rozdielov v racionálnom myslení

V rámci plnenia stanovených cieľov sa overovali psychometrické charakteristiky a vhodnosť nástrojov na meranie individuálnych rozdielov v racionálnom myslení (Šrol, 2018a, 2018b). Výsledky ukázali, že rozšírený test kognitívnej reflexie (CRT7) je vhodným nástrojom na meranie a ukazuje podobný vzorec vzťahov ako pôvodná verzia, poukázal však na jednu problematickú položku, ktorá by mala byť z testu vyradená. Tiež sa podľa realizátorov projektu zdá, že CRT predikuje výkon v úlohách merajúcich racionalitu aj po opakovanom vystavení tomuto testu a výsledky analýzy poskytujú podporu pre hypotézu o metakognitívnom znevýhodnení, ktorú navrhli Bialek a Pennycook (2017).

Správanie v oblasti financií, zdravia a politiky

Vedci sa zamerali aj na zostrojenie a overenie špecifických typov epistemicky nepodložených presvedčení v oblasti financií, zdravia a politiky. Vznikla nová doménovo-špecifická škála o budúcich dopadoch súčasného správania vo vzťahu k osobným financiám, životnému prostrediu a zdraviu (Bačová & Kostovičová, 2018). Pri overovaní na vzorke univerzitných študentov sa našli dve dimenzie s rôznymi spojitosťami k špecifickým typom správania v týchto doménach (ako napr. fajčenie).

„Výsledky naznačujú, že uvažovanie o budúcich dôsledkoch aktivít v oblasti životného prostredia a zdravia sa líši od uvažovania o budúcich dopadoch finančného správania. V rámci skúmania epistemicky nepodložených presvedčení bol zostrojený a overený aj nový dotazník bullshitov v ne-transcendentných oblastiach, ako je politika a ekonomika, vzťahy, zdravie a emócie (Jurkovič, Čavojová, & Brezina, 2018). Cieľom bolo preskúmať otázku, či je definujúcou vlastnosťou bullshitu, ktorá zaručuje jeho popularitu u ľudí, skôr jeho obskúrna forma alebo zmanipulovaný obsah, ktorý sa odkláňa od pravdy. Výsledky ukazujú, že voči príliš obskúrnej forme a zložitým formuláciám sú ľudia skôr podozrievaví a mylne považujú za pravdivé skôr jednoduchšie formulované nepravdy.“

Kognitívne a osobnostné vplyvy

Okrem overovania nástrojov riešitelia skúmali aj vplyv kognitívnych a osobnostných prediktorov na kognitívne zlyhávanie. Šrol (2018c) sa zameral na kľúčový mechanizmus vo výskume kognitívnych omylov, ktorým je schopnosť detekovať konflikt medzi intuíciou a logikou. Pri riešení sylogizmov, v ktorých bola intuícia v konflikte s logikou a v ktorých boli intuitívne aj logické riešenie v súlade, sa ukázalo, že ľudia spracovávajú tieto problémy odlišne. Inými slovami, sú schopní zachytiť konflikt medzi intuíciou a logikou v týchto úlohách. Nepotvrdilo sa však, že by rozdiely v schopnosti zachytiť tento konflikt súviseli s potrebou kognície, čiže tým, ako ľudia uprednostňujú riešenie náročných problémov.

A napokon, riešitelia projektu overovali aj možné intervencie zamerané na redukciu kognitívnych zlyhaní. Galasová a Kostovičová (2018) sa zamerali na experimentálne overenie toho, nakoľko kontrafaktový priming (rozmýšľanie o tom, „čo by bolo keby“) redukuje tri kognitívne chyby: atribučnú chybu, sklon k sebapotvrdzovaniu a omyl potopených nákladov. „Ukázalo sa, že hlavný hrdina v ´čo by bolo keby´ scenároch moderuje efekt kontrafaktového primingu. Konkrétne, ak bol hlavným hrdinom ´self´ participanta, kontrafaktový priming výrazne znižoval atribučnú chybu, ak bol hlavným hrdinom ´iný´, kontrafaktový priming zas mierne znižoval sklon k sebapotvrdzovaniu.“

 

Informácie poskytla: doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., Centrum spoločenských a psychologických vied SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/

Uverejnila: VČ

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vodíkový pohon sa považuje za jedno z možných riešení pre automobilizmus budúcnosti.
Zistite viac