Čo nám piesky taja


Čo nám piesky taja

Piesok je všade okolo nás. Priniesli sme si ho domov vo vreckách, vo vlasoch aj v topánkach z pieskoviska na sídlisku, z pláže, z riečneho brehu, z lomu. Piesok svetlý, tmavý, mokrý, suchý, jemný alebo hrubozrnnejší. Nerozmýšľame však nad tým, čo všetko nám piesok tají, o čom môže po poriadnom výsluchu porozprávať.

Piesok môže vznikať rôznym spôsobom, z rôznych hornín, a dokonca ho môžeme aj vyrobiť. Môže mať tisíce, ale aj milióny rokov. Najčastejšie vzniká rozrušením (zvetrávaním) pôvodnej horniny a následným prenesením a uložením jej zrniek na iné miesto. Zrnká, hovoríme im aj klasty, najčastejšie odnášajú voda alebo vietor. Zloženie, veľkosť a tvar zrniek piesku závisí od toho, ktorý typ cesty si zvolia a ako dlho sa rozhodnú cestovať. Niekedy je cesta piesku tajomná a bizarná. Napríklad ten najkrajší piesok známych morských pláží prechádza tráviacim traktom koralových rybičiek papagájovcov (čeľaď Scaridae).

Sila a smer prúdenia

Tajomstvá piesku môžeme odhaliť pozorným pohľadom alebo si pomôžeme lupou či rôznymi typmi mikroskopov. Veľa zistíme aj vnímavým pohľadom na odhalené defilé piesčitých usadenín v našom okolí. Poznáme veľa pieskových lomov, kde sa ešte piesok ťaží, ale aj takých, ktoré sú už nevyužívané, no ich steny ešte nestihli zarásť trávou a náletovými drevinami. Veľa vieme objaviť aj vo vykopaných základoch domov alebo nových ciest.

Ak sa pozornejšie pozrieme na stenu lomu, zistíme, že často to nie je len jednoliata masa piesku. V stenách možno badať vrstvy, ktoré majú rôzny sklon, každá má inú hrúbku, majú odlišnú farbu, dokonca aj jednotlivé zrnká piesku majú rôznu veľkosť.

Tak môžeme odhaliť prvé tajomstvo, týkajúce sa sily vody či vetra, ktoré piesok odniesli. Pretože tam, kde sú zrnká piesku väčšie, voda alebo vietor mali viac energie, aby ich uniesli. Ak energiu práve stratili, klasty, ktoré boli ťažké, vypadli z prúdu a podľahnúc zákonom gravitácie sa usadili na dne.

Vrstvy teda môžu vznikať najmä troma mechanizmami: usadzovaním z hustého prúdu, ukladaním častíc v dôsledku zmeny rýchlosti prúdu a usadzovaním nánosov v okolí prekážok.

Druhým tajomstvom je smer, ktorým voda tiekla alebo vietor vial. Vrstvy sú často šikmo uložené. Nápadné býva výrazne rýchlo sa meniace šikmé zvrstvenie eolických (viatych) pieskov. Zvrstvenia nám prezradia, či ide o riečny alebo morský piesok. Čerinky alebo zvlnenia na vrstvovej ploche nám našepkajú, aká bola sila vlnenia. Rôzne uklonené zvrstvenia môžu hovoriť o zmenách smeru vodného alebo vzdušného prúdu, o zmene jeho unášacej schopnosti, ale aj o tom, na ako orientovaný rez vrstvami sa pozeráme. Napríklad v pieskoch prepracovaných striedajúcimi sa prúdmi prílivov a odlivov môžu byť zvrstvenia dokonca naklonené proti sebe.

Defilé pieskovej steny v Príbelciach s viditeľnými šikmými zvrstveniami, zmeny úklonu vrstiev poukazujú na zmenu smeru prúdenia, zmeny zrnitosti na zmenu unášacej sily prúdu. Je to typické pre prílivové plošiny, foto S. Rybár.

Náhle zmeny

Náročnejší pozorovateľ si všimne rôzne nerovnomernosti, nelogické útvary v inak pravidelnej stavbe steny. Všimne si zvlnenie, posuny a prerušenia vrstiev, lievikovité alebo rúrkovité útvary, ktoré jednotlivé vrstvy viac alebo menej ostro presekávajú. Niektoré môžu byť orientované súhlasne s vrstvovitosťou, ale môžu mať inú farbu či zrnitosť. Aby sme odhalili toto tajomstvo, musíme siahnuť hlbšie do vedomostí z biológie, chémie alebo z fyziky. Musíme nechať pracovať predstavivosť, schopnosti kombinovať a spájať poznatky. 

Výskyt nepravidelností môže zapríčiniť napríklad sklon dna, ale aj oveľa drastickejšie javy, ako sú zemetrasenia a tsunami. Nespevnené sedimenty na svahu sa môžu pohnúť, zosunúť, a tak sa vytvoria zvlnené vrstvy. Zemetrasenie sa môže prejaviť pretrhnutím a posunutím vrstiev nahor či nadol. Dokonca aj veľká búrka po sebe zanecháva stopy v podobe náhlej zmeny typu sedimentu – napríklad vpády hrubozrnného sedimentu so zvyškami suchozemských alebo plážových organizmov do jemnozrnného piesku usadeného v pokojnom prostredí. Na dne mora či jazera sa tiež môže vytvárať plyn, ktorý bublajúc uniká smerom nahor, naprieč už uloženými vrstvičkami, pričom za sebou nechá lievikovitú stopu. Podobne sa správa i voda unikajúca z pórov nespevneného sedimentu.

 

Autori: doc. Mgr. Natália Hudáčková Hlavatá, PhD. a Mgr. Juraj Littva, PhD., Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

Foto: S. Rybár

Uverejnila: VČ

 

Viac o tom, čo všetko sa dozviete z pieskov, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 03/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Väčšina pacientov trpí v čase diagnózy celiakie aj laktózovou intoleranciou.
Zistite viac