Climate SMART v lesníctve: Výzva pre nízkouhlíkovú spoločnosť?


Climate SMART v lesníctve: Výzva pre nízkouhlíkovú spoločnosť?

Horské regióny pokrývajú približne jednu tretinu plochy Európy. Žije tu 118 miliónov ľudí, pričom v 10 krajinách je to až polovica obyvateľstva. Zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére, narastajúce teploty a zmeny v zrážkach výrazne ovplyvňujú vegetačné obdobie, rast, zdravie a rozšírenie stromov resp. lesov. To má za následok napríklad zvýšené riziko záplav, erózie pôdy či lesných požiarov. Lesy zaberajú 41 % týchto horských regiónov a keďže sú veľmi citlivé na dopady klimatickej zmeny, stávajú sa kriticky ohrozenými ekosystémami. Lesy mierneho pásma zároveň predstavujú viac ako 40 % kapacity pohlcovania uhlíka fyziologickým procesom rastlín a sú preto najvýznamnejším prínosom ekosystémovej služby klimatická regulácia so strategickým potenciálom pre transformáciu k nízkouhlíkovej spoločnosti.

Koncept „Climate-Smart lesníctvo“ (Climate-Smart Forestry – CSF) vychádza z podobného konceptu „Climate-Smart poľnohospodárstvo“ (Climate-Smart Agriculture – CSA), ktorý definovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2010. Climate Smart lesníctvo definuje podmienky, za ktorých je les efektívne a účelne schopný zabezpečiť klimatickú reguláciu a tým výrazne prispieť k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny. Zároveň vyžaduje prijatie adaptačných opatrení v manažmente a riadení lesníctva, ktoré dokážu prispieť k zlepšeniu kvality života vregióne, najmä otvorením sa technologickým i spoločenským inováciám a potenciálom nových odvetví a pracovných príležitostí.

Projekt Climate Smart lesníctvo v horských regiónoch CLIMO (Climate Smart Forestry in Mountain Regions) je networkovým projektom programu Horizont 2020 v schéme COST v 27 európskych krajinách vrátane Slovenska. Hlavné ciele riešiteľov projektu sú najmä: definovať Climate-smart lesníctvo (Climate-Smart Forestry), otestovať podmienky fungovania na vybraných experimentálnych plochách v horských lesoch Európy, vytvoriť európsku smart sieť pre climate smart lesníctvo (ESFONET), vyvinúť inovatívne schémy platieb za ekosystémové služby lesa (PES), a analyzovať požiadavky potrebné na vývoj webovej stránky, ktorá by obsahovala údaje priamo z experimentálnych lokalít. CLIMO pozostáva zo štyroch pracovných skupín. Ústav ekológie lesa SAV sa podieľa na riešení všetkých pracovných skupín – zapojený je kolektív Rastlinnej ekofyziológie pod vedením RNDr. Ľubice Ditmarovej, PhD. a kolektív Strategických environmentálnych analýz pod vedením prof. Mgr. Tatiany Kluvánkovej, PhD., ktorý v projekte zabezpečuje aj vedenie pracovnej skupiny WG4: Inovatívne schémy platieb za ekosystémové služby.

V rámci projektu vznikla definícia CSF, ktorá bude čoskoro publikovaná. Definícia vychádza z interdisciplinárneho prístupu; na jej vzniku sa podieľajú vedci z rôznych vedných disciplín (napr. ekológia lesa, geografia, mikrobiológia, ekologická ekonómia), čo zlepšuje pochopenie a zvyšuje šancu na uplatnenie teórie v praxi.

Pracovná skupina WG4, ktorú vedie prof. Kluvánková má za úlohu analyzovať existujúce schémy PES v európskych horských regiónoch, za akých podmienok v Európe fungujú, do akej miery zameranie schémy zohľadňuje klimatickú zmenu a adaptačné opatrenia. „Úlohou platieb za ekosystémovú služby je podpora v zmene správania producentov a užívateľov na ochranu týchto prirodzených funkcií ekosystémov. Tí sa často nachádzajú v konflikte kto a koľko má prístup k službám prírody. Rozsiahla teoreticko-empirická analýza, ktorá v CLIMO projekte vznikla tak poslúži ako podklad pre návrh optimálneho mechanizmu platieb za lesné ekosystémové služby podporujúce klimatickú reguláciu lesa v horskom prostredí mierneho pásma Európy. Momentálne už dokončujeme vedeckú publikáciu, ktorá bude obsahovať závery z vyše 500 článkov,“ uvádzajú Viera Baštáková a Tatiana Kluvánková z Ústavu ekológie lesa SAV.

Výstupy z tohto projektu pomôžu správcom lesa pri implementovaní manažmentových opatrení v súlade s CSF. Takto spravovaný les podporí nielen ohrozené komunity v horských regiónoch, ale zabezpečí aj udržateľný manažment lesa, s vhodnými adaptačnými opatreniami na klimatickú zmenu, podotkli realizátorky projektu.

Projekt má realizačné obdobie: 17. 10. 2016 – 16. 10. 2020

 

Odborné garantky textu: Viera Baštáková, Tatiana Kluvánková z Ústavu ekológie lesa SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Hore
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Bryndza pôvodne vznikla z potreby uchovať čerstvo nadojené ovčie mlieko.
Zistite viac