Ciele Európy 2020: Kto napreduje, kto zaostáva a kde je Slovensko?

02. aug. 2017 • Spoločenské vedy

Ciele Európy 2020: Kto napreduje, kto zaostáva a kde je Slovensko?

Únia sa dostala do poslednej tretiny dekády, ktorej perspektívy a ciele stanovila stratégia o raste do roku 2020.  Európska stratégia do roku 2020, ktorá bola Európskou radou prijatá ešte v roku 2010, je agendou Únie v oblasti zamestnanosti a rastu na celú dekádu.

Na to, aby sa zvyšovala úroveň produktivity a sociálnej rovnosti vo všetkých štátoch Únie, prijala EÚ ciele v piatich oblastiach: zamestnanosť, veda a výskum, klimatické zmeny a energia, vzdelávanie a znižovanie chudoby.

Stratégia Európa 2020 sa následne stala základom pre tvorbu národných cieľov členských štátov.

Na základe deviatich hlavných indikátorov Štatistický úrad EÚ teraz prináša hodnotenie stavu po dvoch tretinách dekády.

  1. Zamestnanosť

Cieľom členských štátov Európskej únie do roku 2020 v oblasti zamestnanosti je, aby bolo do konca dekády zamestnaných v priemere 75 percent Európanov vo veku od 20 do 64 rokov.

Cieľ Slovenskej republiky je nižší, na úrovni 72 percent, podobne ako vo väčšine krajín, ktoré spolu so Slovenskom vstupovali do Únie v roku 2004. Zamestnanosť u nás exponenciálne rastie od roku 2013, pričom bol počet zamestnaných ľudí v roku 2016 najvyšší za ostatných dvadsať rokov.

Slovensko je so 69,8 percentami zamestnaných v súčasnosti stále pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 71,1 percenta. Navyše je na tom z krajín V4 najhoršie. Najviac zamestnaných v Európe má Švédsko, Nemecko a Dánsko. Najmenej Grécko, 56,2 percenta.

  1. Veda a výskum

V priemere až tri percentá HDP by Únia chcela každoročne investovať do výskumu a vedy. V roku 2012 po prvý krát prekročili priemerné výdavky dve percentá, v súčasnosti sa držia na úrovni 2,03 percenta.

Slovensko si v tejto oblasti po Cypre a Grécku stanovilo do roku 2020 najnižší cieľ v Európe, a to 1,2 HDP. Na úroveň 1,18 percenta sa však dostalo už v roku 2015. Napriek tomu ide takmer o dvojnásobné navýšenie, nakoľko začiatkom dekády míňalo Slovensko na vedu len 0,62 percent HDP.

Severania vo Švédsku a Fínsku si spomedzi európskych krajín nastavili ciele so štyrmi percentami najvyššie. Švédi, Dáni a Rakúšania vedú rebríček v štedrosti k vede a výskumu.

  1. Klimatické zmeny a energia

Komisia očakáva, že do roku 2020 by mala Európa znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 20 percent. 20-percentný by mal byť aj podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe, pričom sa celková energetická efektívnosť v Európe má zvýšiť rovnako o pätinu.

V oblasti znižovania emisií sa zaznamenal najvýraznejší pokrok, Únii sa podarilo 20 percentnú hranicu prekročiť už v roku 2013 a pozitívny trend pokračoval aj v ďalších rokoch. V podieloch obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe sa Únia rovnako exponenciálne zlepšuje. Slovensko, s cieľom 14 percent, si od vstupu do Únie polepšilo už o sto percent.

  1. Vzdelávanie

Ciele vo vzdelávaní boli spojené najmä s dĺžkou štúdia. Do roku 2020 by malo základné vzdelanie dokončiť minimálne 90 percent žiakov a najmenej 40 percent Európanov vo veku od 30 do 34 rokov by malo mať ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Cieľ o 90 percentách je takmer naplnený, keďže v Únii v minulom roku základné vzdelanie nedokončilo v priemere 10,7 percenta žiakov.

Slovenská republika dosiahla svoj päťpercentný cieľ už v roku 2009 a stále sa pohybuje okolo úrovne 95 percent obyvateľov, ktorí základnú školskú dochádzku ukončili. Dobiehať musia v Európe najmä Malťania, Španieli a Rumuni.

Čo sa vysokoškolského vzdelávania týka, aj tu sú vyhliadky pozitívne, keďže už minulý rok ukončilo vysokú školu 39,1 percenta obyvateľov vo veku od 30 do 34 rokov. Ich najvyšší pomer majú dnes v Litve, v Luxemburgu a na Cypre.

  1. Chudoba a sociálna inklúzia

Napriek napredovaniu a rastu sa ale Únia stále borí s témou chudoby. Do roku 2020 má pod hranicou chudoby v Európe žiť o 20 miliónov obyvateľov menej. Počet osôb ohrozených chudobou v Európe ale narástol zo 117,7 miliónov v roku 2010 na 118,8 miliónov v roku 2015. Európsky cieľ 95,5 miliónov tak tri roky pred deadline-om stále nevyzerá dostatočne reálne.

 

Autorka: Lucia Yar, EurActiv.sk

Zdroj: www.euractiv.sk

Uverejnila: MB

 

Súvisiace:

Hore
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vyhorené jadrové palivo je na Slovensku ukladané v hlbinnom úložisku.
Zistite viac