Autizmus – výzva pre spoločnosť

02. apr. 2019 • Lekárske vedy

Autizmus – výzva pre spoločnosť

Autizmus je celospoločenský problém. Patrí k neurovývinovým ochoreniam a tieto spolu s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ku ktorým patrí napríklad demencia, sú výzvou pre budúcnosť. Populácia starne, celosvetovo je veľmi atakovaná mnohými nezdravými jedlami, nezdravým vzduchom, nezdravou pôdou a to všetko nás robí veľmi senzitívnymi na rôzne chemické látky, ktoré ovplyvňujú náš genetický kód a spôsobujú mnohé ochorenia už dávno predtým než sa deti narodia. Jedným z takých ochorení je práve autizmus.     

Autizmus je ochorenie, ktoré znamená samotu a osamelosť. Nemožno povedať, že deti s autizmom sú uzavreté len sami v sebe, ale je uzavretá celá rodina. My, ako spoločnosť, dlžíme veľmi veľa týmto deťom a aj ich rodinám, pretože sme ešte ďaleko od toho, aby sme ich akceptovali ako súčasť našej spoločnosti a začlenili ich do nej tak, aby dostali patričné vzdelanie a mohli sa v živote aj uplatniť.  

Autizmus má vysokú dedivosť, takže genetické faktory sú zrejme kľúčom k pochopeniu príčin, ale aj rôznych prejavov tejto poruchy. Pri vzniku autizmu sú tiež významné faktory prostredia. Autisti majú rôznu škálu intelektu a schopností, ale to, čo im chýba, je porozumieť vlastným citom a pocitom a porozumieť pocitom iných.

Prof. Hans Asperger už v 40-tych rokoch minulého storočia označil takéto deti za malých profesorov. Keď vyrástli, niektorí sa uplatnili a niektorí nie, pretože im chýbala empatia a vyhranený záujem v niektorých oblastiach svojej intelektovej kapacity. Zrejme k ním patrili aj T. Jefferson, Michelangelo, I. Newton, A. Einstein, Ch. Darwin či W. A. Mozart a mnohí ďalší, dokonca aj Tesla, Warhol alebo Jobs. Boli to ľudia veľmi fokusovaní na detail, mali veľmi špecifické intelektové schopnosti, ale odlišovali sa od tých, ktorí sú všeobecne inteligentní. V jednotlivých subdoménach intelektu, ktoré sa sledujú, mali veľké rozdiely. Boli orientovaní buď technicky alebo na umenie.

Autizmus sa diagnostikuje 4 až 9 krát častejšie u chlapcov ako u dievčat (čím nižšie IQ, tým menší rozdiel). Vyššia prevalencia autizmu v mužskej populácii poukazuje na možnú úlohu testosterónu v patogenéze autizmu, a to najmä počas kritického obdobia vývinu mozgových štruktúr v prenatálnom období.

Prvé príznaky autizmu

Testosterón je hormón, ktorý môže meniť štruktúru nášho mozgu a následne aj naše schopnosti. Keď máme testosterónu viac, tak sa menia naše mozgové štruktúry. Mozog mužov a žien nie je rovnaký, lebo mozog chlapcov obmývajú iné hodnoty testosterónu ako u dievčat. Dievčatá majú zasa viac estrogénov ako chlapci. Tieto hormóny sú veľmi mocné, ale nie vo všetkých štádiách života. V prenatálnom období, keď sa formuje telo a mozog človeka, sú hladiny testosterónu rôzne.

Najvyššia hladina testosterónu prenatálne u chlapcov je niekde v strede gravidity, čiže okolo 16. – 22. týždňa. Jeho hladiny dosahujú takmer také hodnoty ako u 14 až 16-ročného chlapca. Prečo je to tak? Pretože vtedy sa formujú mozgové štruktúry. Napríklad amygdala – jadro podobné mandli, ktoré je našim radarom nebezpečenstva, je u chlapcov väčšie ako u dievčat. Ale neznamená to, že u každého jedinca je to tak, platí to pre porovnanie priemerných hodnôt u oboch pohlaví. Mozgové štruktúry sa anatomicky formujú pod vplyvom pohlavných hormónov pred narodením a potom v postnatálnom živote závisí od aktuálnych hladín hormónu ako budú pripravené štruktúry fungovať. Nemožno však povedať, že testosterón v postnatálnom živote spraví z človeka napríklad fyzika, to určite nie.

Na otázku, či by nebolo lepšie pre deti s autizmom voliť menej sociálneho stresu a menej všeobecného vzdelávania a na druhej strane sa pokúsiť viac sa zamerať na ich silné stránky cez poradne, prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., zdôraznila, že naša spoločnosť ešte stále nie je pripravená na to, aby prijala tieto deti a nie sme pripravení ani na inklúziu. Podľa jej názoru, najskôr potrebujeme vychovať odborníkov, potrebujeme presvedčiť spoločnosť a kompetentných, že títo ľudia potrebujú mať svoj systém vzdelávania, ktorý im síce dovolí inklúziu, ale budú mať asistenta, ktorý bude rozumieť tomu, čo to dieťa potrebuje. Bude mu pomáhať práve v socializačných stresoch, ktoré ho možno aj oberajú o schopnosti niečo sa naučiť. Stres je veľmi zlý radca v čomkoľvek, čo si vyžaduje logické myslenie. Stres môžeme odbúravať len tým, že budeme to dieťa trénovať a trénovať ho budú odborníci. Ale tých odborníkov musíme najprv vychovať.

Prof. Daniela Ostatníková bola hosťom Vedy v Centre 28. 2. 2019

Tému Autizmus – výzva pre spoločnosť prezentovala prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., vo vedeckej kaviarni Veda v Centre dňa 28. februára 2019 v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Organizátorom podujatia je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. 

Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., je významná a medzinárodne uznávaná vedkyňa, lekárka a odborníčka v oblasti normálnej a patologickej fyziológie. Od roku 2010 je prednostkou Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2013 založila Akademické centrum výskumu autizmu na Slovensku. Vo svojej vedeckej práci sa dlhodobo venuje výskumu vplyvu pohlavných hormónov na špecifické kognitívne schopnosti oboch pohlaví a v ostatných desiatich rokoch sa zaoberá výskumom etiológie autizmu.  Na Lekárskej fakulte UK zastávala v rokoch 2007 – 2015 funkciu prodekanky pre zahraničné vzťahy, od februára 2015 do februára 2019 bola prorektorkou Univerzity Komenského v Bratislave pre medzinárodné vzťahy. Za svoju vedeckú a publikačnú činnosť získala viacero medzinárodných a národných ocenení.

  

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj obrázkov: prezentácia prof. MUDr. Daniely Ostatníkovej, PhD.

 

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
kúpa časopisov jún 2016
Noc výskumníkov 2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Alkohol je v súčasnosti jednou z najprístupnejších a najrozšírenejších návykových látok na svete.
Zistite viac