Architektúra je zrkadlom vývoja spoločnosti

06. feb. 2018 • Stavebné inžinierstvo

Architektúra je zrkadlom vývoja spoločnosti

Odráža krajinu, podobne ako vláda, ktorú si volíme. Aj táto definícia architektúry odznela v sobotu večer na Rádiu Slovensko. Dvaja odborníci z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV boli hosťami relácie Veda SK, ktorá každú tretiu sobotu popularizuje vedu a prezentuje prácu vedcov a najnovšie poznatky z rôznych celospoločenských oblastí života. Témou bolo tentokrát prostredie, v ktorom žijeme z pohľadu architektov a diskutovala prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková a Mgr. Peter Szalay, PhD.

„Architektúra je súčasťou umenia. Máme aj dobrú architektúru, ako asi všade vo svete a na ktorú môžeme byť pyšní. Na niektoré miesta stále nie sme pyšní, neuvedomujeme si tú kvalitu, a často možno ľudia zvonku, ktorí sem prídu, vidia kvality, ktoré my nevidíme, hoci okolo nej stále chodíme. Myslím si, že môžeme byť pyšní na to, čo sa nám doteraz podarilo v našich mestách a na vidieku urobiť,“ povedal Peter Szalay.

Podoba našich väčších či menších miest môže často vyvolávať dojem nesúmernej rôznorodosti a miešania rôznych štýlov v rôznych obdobiach. Podľa odborníkov je to prirodzený jav.

„Je to aj tým, že Slovensko má za sebou veľmi diskontinuitné, alebo pretržité storočie, akým bolo 20. storočie, kedy sa takmer každé desaťročie zmenil štátny útvar, menilo sa štátne zriadenie. Naša malá krajina prechádzala obrovskými zmenami. A niečo veľmi podobné sa odohrávalo aj na poli architektúry, pretože spomínané 20. storočie je v oblasti architektúry plné veľkých zlomov, doslova revolúcií, myšlienkových obratov. Takže keď si to pekne pospájame, nemožno sa čudovať, že v našom prostredí často narážame na rôzne narušenia a disharmónie, ale v tom je to zase jedinečné a pre nás vedcov je to fantastický materiál na štúdium,“ povedala Henrieta Moravčíková.

Široká verejnosť častokrát nevie posúdiť a rozlíšiť, čo je architektúra. Odborníci zdôraznili, že aj to je ich úlohou – upozorňovať na to, čo je architektúra a vyzdvihovať fakt, že čím viac architektúry nás obklopuje, tým sme na tom lepšie.

„Dokonca aj stánok, kde sa predáva cukrová vata, môže byť architektúrou. Pokiaľ sa vyznačuje nejakou zaujímavou koncepciou, priestorovou, alebo výtvarnou a naozaj vzbudí záujem architektonických kritikov, vstúpi do histórie architektúry, tak je jej legitímnou súčasťou,“ povedala architektka.

ilustračné foto /Bratislava/

Dnešná architektúra by mala byť podľa odborníkov menej sebe stredná a viac sa zaujímať o verejný záujem. Nie je dôležité len to, čo si investor zaumieni ako prioritu, ale najmä to, čo spoločnosť potrebuje.

„Dnes je ťažko hovoriť o trende, o jednom smerovaní sa hovoriť nedá. Jeden architekt môže byť príslušníkom viacerých smerov. Ale myslím si, že dnešná architektúra akoby prežívala vnútornú krízu, musí riešiť nielen environmentálne výzvy, to znamená, že nakoľko má používať materiál, v akej forme, nakoľko má byť úsporná z ekologického hľadiska, nakoľko má byť udržateľná. Rieši ešte aj morálne otázky, do akej miery má vychádzať v ústrety liberálnym kapitalistickým trhovým požiadavkám, do akej miery má mať ľavicovú idealistickú agendu, že ide meniť svet k lepšiemu, ako to bolo v prvej polovici 20. storočia. Myslím si, že táto dilema je dnes veľmi viditeľná aj v celosvetovej architektúre, nielen na Slovensku,“ dodala architektka.

„Ja si myslím, že ľudia sa stále viac zaujímajú o svoje prostredie, sledujeme často rôzne protesty ľudí proti búraniu, alebo že sa ide niečo stavať. Možno aj cez naše aktivity si ľudia viac uvedomujú, keď prezentujeme naše knihy, robíme výstavy, exkurzie,“ povedal architekt.

Vedci na Ústave stavebníctva a architektúry SAV sa dnes venujú napríklad aj tomu, ako u nás v 20. storočí prebiehal vývoj a plánovanie miest na Slovensku, do akej miery mohol reálne ovplyvniť fyzickú podobu miest.

„Pri našich skúmaniach sme vypozorovali jeden veľmi zaujímavý jav. Čím viac sa dokáže odborná debata dostať smerom k verejnosti, čím viac sa aj v minulosti tieto aspekty pertraktovali v dennej tlači, čím viac sa o nich na verejnosti hovorilo, tým viac bola verejnosť vzdelaná v týchto veciach. Následne sa dokázala postaviť za riešenia, ktoré odborníci navrhovali a vynucovať si ich, lebo verejnosť má ohromnú silu,“ povedala architektka.

„Pozitívnym príkladom uplynulých 20 rokov je Eurovea na nábreží Dunaja. Nábrežná zóna ako je River park, tak to je zase príklad toho, ako sme zmeškali využitie nábrežia. Príliš ho zastavali napriek tomu, že prebiehali rôzne súťaže, diskutovalo sa aj o podhradí, nakoniec sa nič z toho, o čom sa diskutovalo neprejavilo a v podstate si investor presadil svoju maximálnu ziskovú polohu, v akej vystaval svoju lokalitu,“ dodal Peter Szalay.

 

Informácie poskytla: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: https://www.visitbratislava.com/sk/ 

Uverejnila: VČ

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Akrylamid vzniká pri tepelnej úprave potravín bohatých na asparagín, glukózu alebo fruktózu.
Zistite viac