Antarktída očami prírodovedcov

15. okt. 2017 • Prírodné vedy

Antarktída očami prírodovedcov

Antarktída je kontinentom s najdrsnejším podnebím na Zemi. Je to najjužnejší svetadiel, na ktorom sa nachádza aj Južný pól našej planéty. Obklopujú ju okrajové moria troch oceánov: Atlantického, Tichého a Indického. Účastníci podujatia Univerzita bez hraníc, ktorú zorganizovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v tomto prípade konkrétne prednášku  pripravila Prírodovedecká fakulta, preberali aj tému Antarktída očami prírodovedcov.

Faktom je, že prvé čo väčšinu ľudí v súvislosti s Antarktídou napadne, je mráz. Žiaci sa dozvedeli, že najnižšia nameraná teplota v Antarktíde bola menej než -93 °C. „Antarktída je kontinentom s najvyššou priemernou nadmorskou výškou. Táto skutočnosť je spôsobená prítomnosťou viacerých pohorí, ale aj mohutných ľadovcových štítov. Najvyšší vrch Antarktídy je vrch Vinson Massif, s nadmorskou výškou takmer 4 900 metrov, najznámejšia činná sopka Mt. Erebus má nadmorskú výšku takmer 3 900 metrov. Podstatnú časť kontinentu zaberá pevninský ľadovec, ktorý miestami dosahuje hrúbku až 4 000 metrov,“ odznelo počas prednášky. 

Prednášajúci mladým študentom vysvetlili, že hrúbka ľadu má v priemere viac než jeden kilometer, a preto na Antarktíde možno pozorovať zaujímavé geomorfologické útvary, tzv. „nunataky“. „Ľad na Antarktíde tvorí až 90 % objemu všetkého ľadu na planéte, no napriek tomu možno paradoxne Antarktídu  považovať za polárnu púšť,“ uviedli prednášajúci.

Práve tím z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa na Antarktídu nedávno vybral s cieľom študovať rastliny a najmä spôsoby, akými sa tieto rastliny dokážu chrániť pred suchom, mrazom, UV žiarením a nedostatkom dusíka. Robili tam výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie. Pôsobili na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá je účelovým pracoviskom Masarykovej univerzity v Brne. Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach zastupoval prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.

Vysvetlil, že počasie na Antarktíde bolo pre prácu vedeckého tímu veľmi priaznivé. Podarilo sa im mapovať vegetáciu maloplošných antarktických vegetačných oáz, teda miest, kde počas leta dochádza k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, a tak vznikajú podmienky pre rast rastlín. Vedci skúmali najmä biodiverzitu lišajníkov, machorastov, rias a siníc.

Vo vybraných lokalitách s rozdielnymi vlastnosťami prostredia tiež odobrali vzorky dominantných druhov lišajníkov (Usnea antarctica, Xanthoria elegans), ktoré mali poslúžiť na testovanie produkcie ich sekundárnych metabolitov v závislosti od environmentálnych vlastností prostredia. V laboratórnych podmienkach následne testovali ich biologické funkcie, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume. Mikrobiologický výskum bol zameraný na analýzu populácií baktérií v sladkovodných zdrojoch (potoky a jazerá), baktérií osídľujúcich anorganické substráty a baktérií slizníc tučniakov a tuleňov. Klimaticko-glaciologická skupina realizovala detailné glaciologické a topografické merania ľadovcov v severnej časti ostrova.

Prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. tiež doplnil, že v rámci dlhodobého monitoringu členovia expedície analyzovali teplotný režim a hrúbku aktívnej vrstvy permafrostu. Na sledovanie zmien odtoku a chemizmu vôd vo vybraných povodiach severnej časti ostrova sa zameriaval výskum v oblasti hydrológie. Táto pracovná skupina sa tiež venovala analýze fyzikálno-chemických zmien v jazerách a štúdiu vodnej bioty, ako aj odberu jadier jazerných sedimentov pre následnú rekonštrukciu klimatických a environmentálnych zmien v posledných tisícročiach.

Geologická skupina pracovala v teréne na odbere vzoriek a opisovala smery toku v lávových výlevoch a vulkanických žilách s cieľom objasniť geologické procesy spojené so vznikom ostrova. „S využitím VHF a FM rádiostaníc sme boli v kontakte s ďalšími prírodovedcami, ktorí svoje výskumy realizovali  v iných častiach ostrova, resp. susedných ostrovoch,“ povedal prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.

*********************************************

Žiakom 5. a 6. ročníka základných škôl ponúkla UPJŠ v Košiciach zaujímavý program, počas ktorého navštívili jednotlivé fakulty a univerzitné pracoviská a získali tak nové poznatky a vedomosti. Na prechádzke Botanickou záhradou objavili jej nepoznané zákutia, v Univerzitnej knižnici sa nechali vtiahnuť do Informačného úľa. Fakulta verejnej správy pripravila zachovaný odkaz minulých generácií a presvedčila ich, že aj mesto má svoj imidž. Na Právnickej fakulte boli okrem iného aj svedkami simulovaného súdneho pojednávania. Prírodovedecká fakulta poskytla deťom stretnutie s kovmi tak, ako ich doteraz nepoznali, prepočítali sa k pokladu, zoznámili sa s počítačmi, ktoré sú všade okolo nás a spoznali Antarktídu očami prírodovedcov. Na Filozofickej fakulte sa zoznámili s jazykovým kokteilom, poznatkami o Európskej únii, či témou od hádania k bádaniu.

Osobitnými aktivitami v rámci popoludňajších aktivít boli športové disciplíny, pripravené Ústavom telesnej výchovy a športu, podporujúce pohybový talent detí. Počas týždňa deti podali vynikajúce športové výkony a získali cenné medaily.

 

Informácie poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Strukoviny sú plodiny, ktoré patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae).
Zistite viac