Alexander Ač – odbor aplikovaná ekológia


Alexander Ač – odbor aplikovaná ekológia

Svet sa nachádza v geologickom období antropocénu a ten je charakterizovaný exponenciálnym rastom počtu ľudí, ako aj exponenciálnym rastom ich spotreby energie a ďalších zdrojov. Vytvorili sme najzložitejšiu a najviac prepojenú globalizovanú kultúru v histórii našej planéty. Sme svedkami rastúceho vyčerpávania niektorých fosílnych zdrojov, pričom nie je jednoduché nájsť ich postačujúcu náhradu.

Mgr. Alexander Ač, Ph.D. vyštudoval Juhočeskú Univerzitu v Českých Budějoviciach, odbor aplikovaná ekológia. V súčasnosti pracuje v Centre výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR v Brne, kde sa zaoberá základným výskumom v oblasti využitia fluorescencie chlorofylu a jej prepojenia na uhlíkový cyklus a možnosti aplikácie pre satelitný prieskum Zeme. Ďalšou oblasťou jeho záujmu je využitie rýchlo rastúcich drevín pre využitie v energetike a zníženie závislosti od spotreby fosílnych palív. Pravidelne publikuje svoje postrehy k aktuálnemu dianiu v Hospodárskych novinách, Pravde, SME a prispieval do týždenníka Žurnál.

NCP VaT: O akej práci ste snívali, keď ste boli dieťaťom?

Alexander Ač: Už od malička ma priťahovala príroda a vzťah človeka k nej. Zaujímalo ma pôsobenie medzi živými organizmami, ako aj ich vzťah ku svojmu neživému okoliu. Sníval som teda, že budem študovať prírodu. Len som nevedel, či to bude práca v teréne, alebo v laboratóriu.

NCP VaT: Čo Vás priviedlo práve k štúdiu aplikovanej ekológie?

Alexander Ač: Práve zanietenie pre živú prírodu a našu závislosť od nej. Zložitosť, k akej sme sa dopracovali je neuveriteľná. Rovnako tak ale aj nevyhnutne naša závislosť od fungovania mnohých vecí. Aplikovaná ekológia ponúka mnohé odpovede na otázky udržateľnosti, aj keď zďaleka nie všetky.

NCP VaT: Akému výskumu sa momentálne venujete?

Foto: z archívu Alexander AčAlexander Ač: Aktuálne sa venujem základnému výskumu v oblasti ekologickej fyziológie rastlín a v rámci neho sa snažíme pochopiť, ako by sa dal využiť signál pochádzajúci z fotosyntetických procesov pre zlepšenie globálneho sledovania uhlíkového cyklu. Ďalšou oblasťou výskumu je zníženie závislosti od používania fosílnych palív pomocou väčšieho využívania rýchlo rastúcich, tzv. energetických plodín.

NCP VaT: V poslednom čase vzniká mnoho filmov vykresľujúcich koniec sveta v dôsledku ekologických katastrof (vo filmoch vidíme sucho, tornáda, potopy...). Myslíte si, že nás čaká podobná budúcnosť?

Alexander Ač: Takéto filmy bývajú obvykle skreslené, pretože sú divácky príťažlivejšie. Klimatická zmena a s ňou súvisiace zmeny počasia prebiehajú desaťročia, a to sa dá sfilmovať iba veľmi ťažko. Dnes vieme, že extrémov počasia  pribúda, a naďalej ich pribúdať bude. Neznamená to samozrejme koniec sveta. Pre mnohých ľudí to však znamená koniec pohodlného či pokojného života. Myslím, že niekedy, v nie tak vzdialenej budúcnosti, bude nevyhnutné, že prežitie súčasnej globalizovanej spoločnosti nebude možné, pričom zmeny životného prostredia budú iba jedným z mnohých dôležitých faktorov, ktoré k tomu prispejú.

Zhovárali sa: NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Alexander Ač

Uverejnila: ZČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Analýzy DNA z biol. vzoriek pripisovaných mýtickému obyvateľovi Himalájí patria tamojším medveďom.
Zistite viac