Aký je stav zdravia Slovákov

29. nov. 2017 • Zdravotné vedy

Aký je stav zdravia Slovákov

Bez prehodnotenia systémov zdravotníctva v rámci EÚ nemôžeme zabezpečiť, aby naďalej spĺňali svoj účel a poskytovali starostlivosť zameranú na pacienta. Vyplýva to zo zdravotných profilov 28 krajín, ktoré koncom novembra 2017 uverejnila Európska komisia spolu so sprievodnou správou. Uvedené správy obsahujú hĺbkovú analýzu systémov zdravotníctva v členských štátoch EÚ. Zameriavajú sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť systémov zdravotníctva v každom členskom štáte EÚ. Jasne sa v nich odrážajú spoločné ciele všetkých členských štátov, a odhaľujú potenciálne oblasti, v ktorých môže Komisia podporovať vzájomné učenie sa a výmenu osvedčených postupov.

Stručná analýza zdravotného profilu Slovenska

Väčšina Slovákov uvádza dobrý zdravotný stav, existujú však rozdiely podľa príjmových skupín. Asi dve tretiny (66 %) obyvateľov Slovenska uvádzajú dobrý zdravotný stav, čo je pomer podobný priemeru EÚ, ale vyšší ako vo väčšine susedných krajín. Podľa vlastného hodnotenia zdravotného stavu však existujú rozdiely podľa sociálno-ekonomického postavenia. Zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 zlepšil, stále však zaostáva za priemerom EÚ. Obyvatelia Slovenska žijú dlhšie, pretrvávajú však rozdiely v strednej dĺžke života podľa pohlavia a sociálno-ekonomických skupín. V slovenskom systéme zdravotnej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje všetkým obyvateľom, aj keď prístup k nej je v niektorých regiónoch obmedzenejší a kvalita a efektívnosť sa môžu v mnohých oblastiach zlepšovať.

Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka). Existujú takisto veľké rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami: osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Rizikové faktory

Rizikové faktory správania predstavujú v Slovenskej republike zásadný problém verejného zdravia. Podiel fajčiarov je vysoký a problémom zostáva nárazové pitie mladistvých.

Graf: Rizikové faktory
V roku 2014 fajčilo každý deň 23 % dospelých, čo je viac ako priemer EÚ. Fajčí takmer dvakrát viac mužov ako žien a takmer o dve tretiny viac osôb s nízkym vzdelaním v porovnaní s osobami s vyšším vzdelaním. Celková spotreba alkoholu na dospelého sa od roku 2000 mierne znížila. Jeden z ôsmich slovenských dospelých uvádza vysokú pravidelnú konzumáciu alkoholu, čo je menej ako priemer EÚ. Každý šiesty dospelý má obezitu, čo je pomer blízky priemeru EÚ, pričom narastá problém nadváhy a obezity u mladistvých.

Aká je výkonnosť zdravotníckeho systému

Slovenská republika vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina ostatných krajín EÚ, a to v absolútnom vyjadrení, aj ako podiel HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo 1 538 EUR na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2 797 EUR. To predstavuje 6,9 % HDP v porovnaní s 9,9 % v rámci celej EÚ. Z verejných prostriedkov sa financuje približne 80 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike, čo sa blíži priemeru EÚ.

Efektívnosť, prístup a odolnosť

Napriek zlepšeniam zostáva liečiteľná úmrtnosť v Slovenskej republike vysoko nad priemerom EÚ. Úmrtnosti po hospitalizácii z dôvodu srdcového záchvatu alebo cievnej mozgovej príhody sa za posledné desaťročie znížila a signalizuje tak zlepšenie akútnej starostlivosti. Prístup k zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je vo všeobecnosti dobrý, s nízkym počtom nahlásených nenaplnených potrieb týkajúcich sa lekárskej starostlivosti a s malými rozdielmi medzi príjmovými skupinami. Existujú však obavy, pokiaľ ide o geografické rozdiely v dostupnosti služby.

Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v posledných rokoch v Slovenskej republike zvýšili, zostáva však výrazný priestor na zlepšenie efektívnosti posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti a obmedzením úlohy ústavnej starostlivosti. Ďalším významným problémom je riešenie nedostatku ľudských zdrojov, najmä nízkeho počtu všeobecných lekárov vo vidieckych oblastiach.

Podiel verejných výdavkov na zdravotníctvo je blízko priemeru EÚ

Graf: Podiel verejných výdavkov na zdravotníctvo je blízko priemeru EÚ

Niektoré hlavné poznatky a zistenia

Zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 zlepšil, stredná dĺžka života pri narodení je však stále takmer o štyri roky kratšia ako priemer EÚ. Stredná dĺžka života mužov je o viac ako sedem rokov nižšia ako u žien a veľký rozdiel existuje aj podľa sociálno-ekonomického postavenia: Slováci, ktorí nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie, môžu očakávať o desať rokov kratší život ako osoby s vysokoškolským vzdelaním. l Nižšia stredná dĺžka života v Slovenskej republike je do veľkej miery spôsobená vysokou úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia. Úmrtnosť na ischemické choroby srdca je štvrtá najvyššia medzi krajinami EÚ a úmrtnosť na cievnu mozgovú príhodu je takisto vysoko nad priemerom EÚ. Zavedenie komplexnejšej politiky na kontrolu tabaku môže pomôcť dosiahnuť ďalšie zníženie fajčenia tabaku medzi mladistvými a dospelými, ktoré je najväčším odstrániteľným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení.

V minulom desaťročí sa dosiahol pokrok v znižovaní úmrtnosti osôb hospitalizovaných z dôvodu srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody. V uplynulom desaťročí sa naopak, výrazne nezlepšila miera prežitia v prípade rakoviny a prehĺbil sa rozdiel vzhľadom na mnohé iné krajiny EÚ, pokiaľ ide o prežitie po diagnostikovaní rakoviny prsníka, krčka maternice alebo hrubého čreva. Tento nedostatočný pokrok je čiastočne spôsobený nízkou mierou skríningu. Slovenská republika zatiaľ nemá vypracovaný národný plán boja proti rakovine, čo je nástroj, ktorý sa v iných krajinách využíva na dosiahnutie pokroku v oblasti prevencie, včasného zisťovania a liečby osôb s rakovinou.

Povinný systém zdravotného poistenia je vytvorený tak, aby sa všetkým obyvateľom poskytoval rovnaký balík služieb bez ohľadu na zdravotný stav, platobnú schopnosť a miesto bydliska. Poisťovne sú poverené udržiavaním zmlúv s minimálnym súborom poskytovateľov podľa druhu služby a špecializácie v každom regióne. V praxi sa však dostupnosť v rámci krajiny stále líši, a to najmä preto, lebo prítomnosť zdravotníckych zamestnancov je v rámci regiónov a okresov nerovnomerná. Najvyšší počet lekárov na počet obyvateľov má región hlavného mesta a poskytovatelia majú tendenciu zoskupovať sa v regionálnych centrách, čím sa obmedzuje prístup pre vidiecke obyvateľstvo.

Slovenská republika úspešne znížila kapacitu nemocníc a vyčlenila zdroje na ambulantné služby. Sektor nemocníc sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenšil, o čom svedčí zníženie počtu nemocničných lôžok a skrátenie priemernej dĺžky hospitalizácie. Celková spotreba nemocničných služieb však napriek tomu zostáva vysoká, pričom počet osôb prepustených z nemocnice je vyšší ako priemer EÚ a v posledných rokoch stúpa. Ďalšie zvýšenie efektívnosti možno dosiahnuť obmedzením zbytočných hospitalizácií prostredníctvom lepšej vlastnej starostlivosti a primárnej zdravotnej starostlivosti.

V Slovenskej republike je všeobecný nedostatok všeobecných lekárov, pričom len málo absolventov medicíny sa rozhodne pre špecializáciu na všeobecné lekárstvo. Absencia účinnej primárnej zdravotnej starostlivosti sa pociťuje najmä v znevýhodnených oblastiach, a to najmä v oblastiach s veľkým počtom rómskeho obyvateľstva, ktoré trpí horším zdravotným stavom a prístupom k službám. Výsledkom veľkého podielu návštev u všeobecného lekára je takisto časté odporúčanie k špecialistom. Rozšírením úlohy všeobecných lekárov a iných zdravotníckych zamestnancov (ako sú zdravotné sestry či lekárnici) možno zvýšiť dostupnosť a účinnosť primárnej zdravotnej starostlivosti a zvýšiť celkovú efektívnosť systému.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

 

Zdroj:

OECD/European Observatory on Health Systems and Policies (2017), Slovensko: Zdravotný Profil Krajiny 2017, State of Health in the EU, OECD Publishing, Paris/European Observatory on Health Systems and Policies, Brussels. http://dx.doi.org/10.1787/9789264285408-sk

ISBN 9789264285408 (PDF)Series: State of Health in the EU
ISSN 25227041 (online)

Ďaľšie informácie nájdete v TS : Komisia stanovila diagnózu zdravotníctva v EÚ

 

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
brožúra Veda v Centre 2015
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Šošovkostroj vznikol na Štedrý deň.
Zistite viac