Typ aktuality Vedný odbor
Zobraziť všetky Dátum zverejnenia od Dátum zverejnenia do Zrušiť filter

Aktuality

Aktuality s tagmi: "genetika"

Filter
Zobrazované záznamy 1 – 10 z 40.
Zapojte sa do súťaže o Cenu Dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej

Zapojte sa do súťaže o Cenu Dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej

06. okt. 2018 • Biologické vedy

Máte výnimočne kvalitnú vedeckú publikáciu z oblasti genetiky alebo príbuznej oblasti? Zapojte sa do súťaže o Cenu Dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej – prvej slovenskej genetičky. Podmienkou je, že práca buď vyšla alebo bola akceptovaná do tlače v priebehu roku 2018. Fond Dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej a o. z. Natura v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Čítať ďalej

V nádorovej genetike vidí úspech liečby rakoviny

V nádorovej genetike vidí úspech liečby rakoviny

31. aug. 2018 • Lekárske vedy

Lajos Gergely pochádza z Hadoviec v blízkosti Komárna a netají sa prezývkou Lali. Dnes je študentom Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, no o biológiu a genetiku sa zaujímal už omnoho skôr, ešte ako dieťa. Počas štúdia na fakulte a pôsobenia ako študentská vedecká sila na Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky – pod vedením Čítať ďalej

Sebecký gén – dôkaz skutočnosti, že nie je sebectvo ako sebectvo

Sebecký gén – dôkaz skutočnosti, že nie je sebectvo ako sebectvo

27. aug. 2018 • Biologické vedy

Čo sa dozvedáme o sebectve z citátov známych osobností? „Sebectvo je jed každého priateľstva.“ (Honoré de Balzac)„Viac krutosti ako zloba napácha sebeckosť.“ (Rochefoucauld) „Všetci sme sebci. Najhorší sebec je však ten, kto neverí, že je sebec.“ (Christian Friedrich Hebbel)  „Vieš, sebectvo treba vždy prepáčiť, pretože niet nádeje na jeho Čítať ďalej

Ako ďalej bez antibiotík?

Ako ďalej bez antibiotík?

26. júl. 2018 • Biologické vedy

Antibiotiká používa v podstate každý z nás a život bez nich si už ani nevieme predstaviť. Sú to prírodné látky, ktoré spomaľujú alebo úplne zastavujú rast mikroorganizmov, pomáhajú telu bojovať s baktériami. V súčasnosti je kríza antibiotík vyvolaná mohutným rozšírením antibiotickej rezistencie. Veľkým problémom je návrat niektorých ochorení, ktoré sú Čítať ďalej

Rúcanie múru sledovania pohybu buniek v embryogenéze

Rúcanie múru sledovania pohybu buniek v embryogenéze

17. júl. 2018 • Biologické vedy

Štúdium genetiky, vážnych chorôb či vývoj liekov sú dnes stále dôležitejšie. Veľký prínos v tejto oblasti výskumu prichádza zo štúdia embryí drobných živočíchov (bezstavovce, ale aj stavovce – drobné rybičky, myši...). Biológovia sa snažia zostrojiť „rodostromy“ buniek z 3D obrazových dát meniacich sa v čase (sekvencie 3D dát vytvorené v rôznom Čítať ďalej

Kde všade nájdeme DNA v našom tele?

Kde všade nájdeme DNA v našom tele?

04. júl. 2018 • Biologické vedy

Deoxyribonukleová kyselina (DNA) je jednou z najväčších molekúl v našich bunkách. Pozostáva z troch miliárd písmeniek, nukleotidov, a v jadrách buniek je v podobe 23 párov chromozómov. Je dôležitá a predstavuje akési dátové úložisko našej genetickej informácie. Vďaka novým technológiám ju už dokážeme celkom dobre čítať. Dokážeme tak odhaliť napríklad hroziace Čítať ďalej

Molekula RNA – najprv nedoceňovaná, neskôr konečne uznávaná

Molekula RNA – najprv nedoceňovaná, neskôr konečne uznávaná

28. jún. 2018 • Biologické vedy

Ribonukleová kyselina (RNA – z angl. ribonucleic acid) bola v minulosti vedeckou obcou značne podceňovaná „vďaka“ tomu, že mnohé z jej funkcií boli pomerne dlho neznáme, resp. nedostatočne preskúmané. Molekuly RNA boli často vnímané len ako poslíčkovia správ prenášaných od DNA k proteínom. Považovali sa za pasívne súčasti syntézy nových proteínov (t. j. Čítať ďalej

Ako sa prejaví strata telomerázy na úrovni genómu?

Ako sa prejaví strata telomerázy na úrovni genómu?

17. jún. 2018 • Biologické vedy

Teloméry, čiže koncové oblasti eukaryotických chromozómov, sú okrem iného tvorené špeciálnymi proteínmi, ktoré odlišujú prirodzené konce chromozómov od tých neprirodzených. Neprirodzené konce vznikajú na „odlomených“ častiach chromozómu (tzv. dvojvláknové zlomy) a keďže predstavujú poškodenie, musia byť opravené prostredníctvom ich opätovného vzájomného Čítať ďalej

T. Szemes: Výskum venovaný lúšteniu informácií uložených v našej DNA ani zďaleka nie je uzavretou kapitolou

T. Szemes: Výskum venovaný lúšteniu informácií uložených v našej DNA ani zďaleka nie je uzavretou kapitolou

15. jún. 2018 • Biologické vedy

RNDr. Tomáš Szemes, PhD., je molekulárny genetik, vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na čítanie DNA v súčasnosti najvýznamnejšou metódou sekvenovania novej generácie (next generation sequencing). Podieľal sa na vytvorení genomickej podjednotky v projekte BITCET. Čítať ďalej

Môže byť molekula života, t. j. DNA aj trojvláknová?

Môže byť molekula života, t. j. DNA aj trojvláknová?

04. jún. 2018 • Biologické vedy

Pri všetkých známych bunkových formách života je genetická informácia uložená v dvojvláknovej molekule DNA. Výnimkou môžu byť niektoré nebunkové organizmy – vírusy, u ktorých je nositeľkou genetickej informácie molekula RNA. DNA sa replikuje (zdvojuje, kopíruje, zmnožuje) pomocou tzv. semikonzervatívneho mechanizmu, ktorý po prvý raz opísali objavitelia jej Čítať ďalej