Typ aktuality Vedný odbor
Zobraziť všetky Dátum zverejnenia od Dátum zverejnenia do Zrušiť filter

Aktuality

Aktuality s tagmi: "genetika"

Filter
Zobrazované záznamy 1 – 10 z 37.
Ako ďalej bez antibiotík?

Ako ďalej bez antibiotík?

26. júl. 2018 • Biologické vedy

Antibiotiká používa v podstate každý z nás a život bez nich si už ani nevieme predstaviť. Sú to prírodné látky, ktoré spomaľujú alebo úplne zastavujú rast mikroorganizmov, pomáhajú telu bojovať s baktériami. V súčasnosti je kríza antibiotík vyvolaná mohutným rozšírením antibiotickej rezistencie. Veľkým problémom je návrat niektorých ochorení, ktoré sú Čítať ďalej

Rúcanie múru sledovania pohybu buniek v embryogenéze

Rúcanie múru sledovania pohybu buniek v embryogenéze

17. júl. 2018 • Biologické vedy

Štúdium genetiky, vážnych chorôb či vývoj liekov sú dnes stále dôležitejšie. Veľký prínos v tejto oblasti výskumu prichádza zo štúdia embryí drobných živočíchov (bezstavovce, ale aj stavovce – drobné rybičky, myši...). Biológovia sa snažia zostrojiť „rodostromy“ buniek z 3D obrazových dát meniacich sa v čase (sekvencie 3D dát vytvorené v rôznom Čítať ďalej

Kde všade nájdeme DNA v našom tele?

Kde všade nájdeme DNA v našom tele?

04. júl. 2018 • Biologické vedy

Deoxyribonukleová kyselina (DNA) je jednou z najväčších molekúl v našich bunkách. Pozostáva z troch miliárd písmeniek, nukleotidov, a v jadrách buniek je v podobe 23 párov chromozómov. Je dôležitá a predstavuje akési dátové úložisko našej genetickej informácie. Vďaka novým technológiám ju už dokážeme celkom dobre čítať. Dokážeme tak odhaliť napríklad hroziace Čítať ďalej

Molekula RNA – najprv nedoceňovaná, neskôr konečne uznávaná

Molekula RNA – najprv nedoceňovaná, neskôr konečne uznávaná

28. jún. 2018 • Biologické vedy

Ribonukleová kyselina (RNA – z angl. ribonucleic acid) bola v minulosti vedeckou obcou značne podceňovaná „vďaka“ tomu, že mnohé z jej funkcií boli pomerne dlho neznáme, resp. nedostatočne preskúmané. Molekuly RNA boli často vnímané len ako poslíčkovia správ prenášaných od DNA k proteínom. Považovali sa za pasívne súčasti syntézy nových proteínov (t. j. Čítať ďalej

Ako sa prejaví strata telomerázy na úrovni genómu?

Ako sa prejaví strata telomerázy na úrovni genómu?

17. jún. 2018 • Biologické vedy

Teloméry, čiže koncové oblasti eukaryotických chromozómov, sú okrem iného tvorené špeciálnymi proteínmi, ktoré odlišujú prirodzené konce chromozómov od tých neprirodzených. Neprirodzené konce vznikajú na „odlomených“ častiach chromozómu (tzv. dvojvláknové zlomy) a keďže predstavujú poškodenie, musia byť opravené prostredníctvom ich opätovného vzájomného Čítať ďalej

T. Szemes: Výskum venovaný lúšteniu informácií uložených v našej DNA ani zďaleka nie je uzavretou kapitolou

T. Szemes: Výskum venovaný lúšteniu informácií uložených v našej DNA ani zďaleka nie je uzavretou kapitolou

15. jún. 2018 • Biologické vedy

RNDr. Tomáš Szemes, PhD., je molekulárny genetik, vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na čítanie DNA v súčasnosti najvýznamnejšou metódou sekvenovania novej generácie (next generation sequencing). Podieľal sa na vytvorení genomickej podjednotky v projekte BITCET. Čítať ďalej

Môže byť molekula života, t. j. DNA aj trojvláknová?

Môže byť molekula života, t. j. DNA aj trojvláknová?

04. jún. 2018 • Biologické vedy

Pri všetkých známych bunkových formách života je genetická informácia uložená v dvojvláknovej molekule DNA. Výnimkou môžu byť niektoré nebunkové organizmy – vírusy, u ktorých je nositeľkou genetickej informácie molekula RNA. DNA sa replikuje (zdvojuje, kopíruje, zmnožuje) pomocou tzv. semikonzervatívneho mechanizmu, ktorý po prvý raz opísali objavitelia jej Čítať ďalej

Prof. Ján Turňa: Kríza antibiotík je vyvolaná mohutným rozšírením antibiotickej rezistencie

Prof. Ján Turňa: Kríza antibiotík je vyvolaná mohutným rozšírením antibiotickej rezistencie

30. máj. 2018 • Biologické vedy

Prof. RNDr. Ján Turňa, CSc. – vedec, molekulárny biológ, vedúci Katedry molekulárnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zaoberá molekulárnou biológiou prokaryotov, reguláciou génovej expresie a využitím metód molekulárnej Čítať ďalej

Až Nobelova cena odhalila verejnosti prínos Jacoba a Monoda pre genetiku

Až Nobelova cena odhalila verejnosti prínos Jacoba a Monoda pre genetiku

10. máj. 2018 • Biologické vedy

Poznaj históriu genetiky, lepšie sa v nej zorientuješ v súčasnosti a uplatníš v budúcnosti. Kedy sa začala písať história genetiky? Genetika je pomerne mladou vedou. V priebehu relatívne krátkej histórie zažila celý rad významných objavov a míľnikov. Poznávanie histórie genetiky, ktorá sa začala písať až v 19. storočí, je dôležité pre pochopenie jej Čítať ďalej

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

26. apr. 2018 • Biologické vedy

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Week (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Genetika a molekulárna biológia nám za posledné dve desaťročia úplne zmenili život. Čítať ďalej