Typ aktuality Vedný odbor
Zobraziť všetky Dátum zverejnenia od Dátum zverejnenia do Zrušiť filter

Aktuality

Aktuality s tagmi: "Slnko"

Filter
Zobrazované záznamy 1 – 10 z 21.
Prečo môže byť Slnko aj naším nepriateľom?

Prečo môže byť Slnko aj naším nepriateľom?

15. sep. 2018 • Fyzikálne vedy

Prof. Dr. Vasilios Stavros, výskumník a učiteľ z University of Warwick vo Veľkej Británii prednášal na Detskej Univerzite Komenského v Bratislave o slnečnom svetle. Zameral sa najmä na ultrafialové žiarenie, keďže vo svojej výskumnej práci sa zaoberá tým, čo sa stane s molekulami, keď ich začneme „bombardovať" ultrafialovým žiarením. Čítať ďalej

Najdlhšie zatmenie Mesiaca tohto storočia nastane 27. júla 2018

Najdlhšie zatmenie Mesiaca tohto storočia nastane 27. júla 2018

19. júl. 2018 • Fyzikálne vedy

Dňa 27. júla 2018 nás čaká hlavná astronomická udalosť roka, ktorá bude pozorovateľná aj z nášho územia. Bude to úplné zatmenie Mesiaca. Predchádzajúce, iba čiastočné zatmenie Mesiaca, pozorovateľné aj zo Slovenska, nastalo 7. augusta 2017, takže približne po roku budeme môcť opäť sledovať tento zaujímavý astronomický úkaz. Toto zatmenie ale bude výnimočné Čítať ďalej

Ponorte sa s nami do tajomstiev dúhy

Ponorte sa s nami do tajomstiev dúhy

11. jún. 2018 • Fyzikálne vedy

Dúha je pre nás mnohých výnimočným prírodným úkazom a každý sa isto pousmeje, keď má to šťastie, že ju zbadá na vyjasnenej modrej oblohe, spravidla bezprostredne po bleskovej letnej búrke. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, ako vôbec vzniká? Aké atmosférické javy ju sprevádzajú? A prečo hýri toľkými farbami? Vo všeobecnosti možno povedať, že vznik dúhy je Čítať ďalej

Pozoruhodné úkazy roka 2018 na našej oblohe

Pozoruhodné úkazy roka 2018 na našej oblohe

28. feb. 2018 • Fyzikálne vedy

Konjunkcie planét, zatmenia Slnka a Mesiaca, ale aj jasné kométy. Množstvo skutočne zaujímavých úkazov čaká vedcov aj laickú verejnosť v roku 2018. Podľa odborníkov z Astronomického ústavu SAV má celkovo trikrát nastať zatmenia Slnka a majú byť dve zatmenia Mesiaca. Prvé zatmenie Slnka bolo čiastočné a odohralo sa 15. februára, ale vidieť ho bolo možné len Čítať ďalej

Fascinujúce „čierne

Fascinujúce „čierne" Slnko v roku 2017

14. dec. 2017 • Fyzikálne vedy

Koróna, dokonale ionizovaná plazma, je najvrchnejšia vrstva atmosféry Slnka. Síce riedka, ale veľmi horúca a dynamická, z ktorej častice – predovšetkým elektróny – prúdia až na koniec heliosféry (tzv. slnečný vietor), teda do vzdialenosti okolo 100 astronomických jednotiek. Okolo Zeme letia rýchlosťou 200 až 800 kilometrov za sekundu a ovplyvňujú jej najvyššiu Čítať ďalej

Chystá sa ďalekohľad, ktorý má odhaliť tajomstvá modernej fyziky Slnka

Chystá sa ďalekohľad, ktorý má odhaliť tajomstvá modernej fyziky Slnka

25. nov. 2017 • Fyzikálne vedy

Na Kanárskych ostrovoch by mal byť umiestnený 4-metrový ďalekohľad, ktorý poskytne komunite slnečných fyzikov najpokročilejšie pozorovacie vybavenie, nevyhnutné na zlepšenie chápania jednotlivých procesov ovládajúcich magnetickú aktivitu Slnka. Na projekte prípravnej fázy pre Európsky slnečný ďalekohľad (Preparatory Phase for the European Solar Telescope, program Horizont Čítať ďalej

Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu

Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu

13. okt. 2017 • Fyzikálne vedy

Človek sa vždy zaujímal o veci a javy vo svojom blízkom aj vzdialenom okolí a snažil sa ich pochopiť a vysvetliť. Rovnako je to aj so Slnkom. Vždy bolo na našej dennej oblohe najjasnejšie, najväčšie, vzbudzujúce úctu a obdiv. Hlboko vo Vesmíre je Slnko jednou bezvýznamnou hviezdou. Spolu s ďalšími miliardami hviezd sa nachádza na okraji galaxie Mliečna cesta. Čítať ďalej

Vesmír okolo nás

Vesmír okolo nás

03. okt. 2017 • Fyzikálne vedy

Nočnú oblohu môžeme pozorovať z ktoréhokoľvek miesta na Zemi. Môžeme vidieť Mesiac a blikajúce hviezdy. Ale to, koľko hviezd uvidíme, závisí od počasia a od toho kedy, ako a odkiaľ sa pozeráme. Pretože obloha nie je niekedy dostatočne tmavá, hviezdy, ktoré svietia slabučko (slabšie ako obloha) nevidíme. Aj takéto informácie odzneli počas Žilinskej detskej univerzity Čítať ďalej

Ako vzniká rovnodennosť?

Ako vzniká rovnodennosť?

22. sep. 2017 • Fyzikálne vedy

Dvakrát za rok sa stane, že deň aj noc sú na celej zemeguli – s výnimkou južného a severného pólu – rovnako dlhé. Tento jav nazývame rovnodennosť. Jeho príčinou je nebeská mechanika pohybu Zeme okolo Slnka. Práve v tomto mesiaci – 22. septembra o 22:02 h letného stredoeurópskeho času (LSEČ) – nastane tzv. jesenná rovnodennosť. Slnko bude v tomto okamihu svietiť Čítať ďalej

Aleš Kučera: Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil

Aleš Kučera: Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil

06. sep. 2017 • Fyzikálne vedy

Astrofyzik RNDr. Aleš Kučera, CSc. (1955), pochádza z Brna a vyrastal v Považskej Bystrici. Študoval astronómiu a astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1979 nastúpil na študijný pobyt v Stelárnom oddelení Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV). Od roku 1981 pracuje na Oddelení fyziky Slnka AsÚ SAV v Čítať ďalej