Ako vzniká rovnodennosť?

22. sep. 2017 • Fyzikálne vedy

Ako vzniká rovnodennosť?

Dvakrát za rok sa stane, že deň aj noc sú na celej zemeguli – s výnimkou južného a severného pólu – rovnako dlhé. Tento jav nazývame rovnodennosť. Jeho príčinou je nebeská mechanika pohybu Zeme okolo Slnka. Práve v tomto mesiaci – 22. septembra o 22:02 h letného stredoeurópskeho času (LSEČ) – nastane tzv. jesenná rovnodennosť.

Slnko bude v tomto okamihu svietiť kolmo na zemský rovník, bude sa nachádzať v nadhlavníku. Týmto okamihom sa na severnej pologuli odštartuje astronomická jeseň. Astronomická jar sa v roku 2017 začala v pondelok 20. marca o 11:19 h stredoeurópskeho času (SEČ), keď nastala tzv. jarná rovnodennosť. 

Rovník a ekliptika

Zem vykonáva v priestore dva základné pohyby: rotuje okolo svojej osi a obieha okolo Slnka. Pre pozorovateľa na Zemi tieto pohyby na oblohe definujú dve najdôležitejšie kružnice: rovník a ekliptika. Rovník určuje zemská rotácia – jeho rovina je kolmá na zemskú (rotačnú) os. Svetový rovník na oblohe si možno predstaviť ako priemet pozemského rovníka na oblohu. Ekliptika je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou, alebo – pri pohľade zo Zeme – kružnica, po ktorej sa zdanlivo pohybuje Slnko. Rotačná os Zeme s ňou zviera uhol 66,5°.

Slnko len dva dni v roku, počas jesennej a jarnej rovnodennosti, vychádza presne na východe a zapadá presne na západe.

Dva okamihy v roku

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi k rovine ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Okamih, v ktorom Slnko pri svojom zdanlivom pohybe po ekliptike prechádza priesečníkom svetového rovníka, nazývame rovnodennosťou. Alebo, povedané aj inak, pri rovnodennosti prechádza svetový rovník slnečným kotúčom. Ide o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej preč od Slnka a najmenej presne k Slnku, t. j. smeruje najviac nabok od Slnka. K tomuto javu dôjde dvakrát v roku. Rovnodennosťou tak nazývame dva dni v roku, presnejšie dva okamihy v roku. Poloha Zeme v týchto dvoch okamihoch spôsobuje, že na severnú aj južnú pologuľu dopadajú slnečné lúče rovnako, teda deň je približne rovnako dlhý ako noc.

Začiatok jesene a jari

Deň, keď sa na severnej pologuli začína astronomická jeseň a na južnej pologuli astronomická jar, nazývame jesenná rovnodennosť, deň, keď sa na severnej pologuli začína astronomická jar a na južnej pologuli astronomická jeseň, nazývame jarná rovnodennosť. Na severnej pologuli klesá Slnko v čase jesennej rovnodennosti pod nebeský rovník. Tento okamih označuje začiatok astronomickej jesene na severnej pologuli, ktorá trvá až do zimného slnovratu (21. alebo 22. decembra).

Dopad slnečných lúčov na Zem počas dní rovnodennosti

Každý rok v inom čase

Jesenná rovnodennosť je okamih, keď Slnko pretína nebeský rovník a počas ďalších dní – až do jarnej rovnodennosti – sa nachádza pod ním. Poludňajšia výška Slnka na jeseň postupne klesá až na 18,5°, ktorú dosiahne pri zimnom slnovrate v decembri – vtedy je najkratší deň v roku a najdlhšia noc. Na severnej pologuli sa dni od jesennej rovnodennosti do zimného slnovratu skracujú, na južnej sa predlžujú. Tohto roku nastane jesenná rovnodennosť 22. septembra o 22:02 h LSEČ. Rovnodennosť nastáva obvykle 22. alebo 23. septembra, 21. septembra nastane až v roku 2092 a 24. septembra až v roku 2303. Okamih jesennej a jarnej rovnodennosti teda nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa do kalendára každý štvrtý rok.

Vychádza na východe, zapadá na západe

Pojem rovnodennosť má viacero významov. Jedným z najznámejších je, že ide o jeden z dvoch dní v roku, počas ktorých sú deň aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín. Slovo rovnodennosť, odborne nazývaná aj ekvinokcium, pochádza z latinského aequinoctia. Počas týchto dvoch okamihov rovnodennosti na rovníku dopadajú slnečné lúče kolmo na zemský povrch, Slnko je v nadhlavníku. Pri rovnodennosti sa dajú z východu a západu Slnka presne určiť svetové strany. Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe.

 

Spracovala: Mgr. Viktória Zemančíková, PhD., Slovenský zväz astronómov

Ilustrácie: Marcela Pekarčíková

Redigovala/skrátila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Viac o rovnodennosti, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
QUARK
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pohánka je vhodná surovina na výrobu bezlepkových výrobkov, neobsahuje glutén.
Zistite viac