Ako usmrtiť baktérie v popáleninových ranách

11. aug. 2018 • Lekárske vedy

Ako usmrtiť baktérie v popáleninových ranách

Alexandra Mészárosová a Zuzana Országhová ukončili 4. ročník na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského úspešne, a to aj vďaka umiestneniu v rámci konferencie Študentská vedecká odborná činnosť (ŠVOČ). Vybrali si tému, ktorá patrí do oblasti chirurgie a obidve zhodne tvrdia, že ich veda baví. „Chirurgia má ako medicínsky odbor veľmi zaujíma a rada by som sa jej venovala aj v budúcnosti,“ prezradila Alexandra, ktorá má okrem vedeckého bádania rada aj tanec či cestovanie. Zuzana sa pre špecifikáciu v oblasti medicíny ešte nerozhodla. „Ideálne je podľa mňa spojenie klinickej praxe a výskumu, čiže študovať, skúmať a následne aplikovať zistené poznatky v klinike pri liečbe pacientov,“ povedala mladá študentka medicíny, ktorá si rada vo voľnom čase vybehne do prírody, alebo prečíta dobrú knihu. Vo svojej ŠVOČ-ke sa mladé medičky bližšie pozreli na spôsob, ako liečiť popáleninové rany.

M . HUCÁKOVÁ: Skúmali ste mechanizmy, ktoré podporujú hojenie rán. Čo sú acelulárne dermálne náhrady a na čo slúžia?

ALEXANDRA a ZUZANA: Acelulárne dermálne náhrady (acellular dermal matrices – ADMs) sú kožné transplantáty úplne zbavené buniek. Predstavujú vlastne nepravidelné nahromadenie kolagénových vláken. Majú široké využitie v rôznych oblastiach medicíny – rekonštrukčnej a popáleninovej chirurgii, ortopédii aj plastickej chirurgii. V rámci liečby popálenín a chronických rán slúžia predovšetkým ako kožné náhrady, ktoré zabraňujú prieniku mikroorganizmov do rany a podporujú jej hojenie.

M. H.: Ako sa pripravujú a ako by bolo možné ich prípravu ešte zdokonaliť?

ALEXANDRA a ZUZANA: ADMs sa pripravujú rôznymi metódami, najčastejšie kombináciou fyzikálnych, chemických a biologických postupov. V našom výskume sme použili ADM pripravenú podľa novej metódy, ktorú vyvinula Mgr. J. Dragúňová z Centrálnej tkanivovej banky (CTB) v Bratislave. Táto metóda je jednoduchá a pomerne lacná. Kožný transplantát je odobratý od darcu a následná príprava nebunkovej dermálnej náhrady zahŕňa využitie rôznych enzýmov a roztokov na oddelenie bunkovej zložky od transplantátu. Proces prebieha vo viacerých krokoch, po ktorých je absencia buniek v ADM verifikovaná laboratórnymi testami.

M. H.: Čo sa deje pri infekciách popáleninovej rany, čo môžu spôsobiť a ako sa im dá zabrániť?

ALEXANDRA a ZUZANA: Infekcie popáleninových rán predstavujú najčastejšiu komplikáciu procesu hojenia – predlžujú ho a zvyšujú riziko vzniku hlbokých popáleninových jaziev. Často ide o infekciu takými kmeňmi baktérií, ktoré sú rezistentné na väčšinu používaných antibiotík. Baktérie sú tiež schopné vytvárať tzv. biofilm – súvislú vrstvičku na povrchu rany, ktorá pre ne slúži ako ochrana pred antibiotikami. V niektorých prípadoch môže u pacienta infekcia rany vyústiť dokonca až do život ohrozujúceho stavu – sepsy, ktorá vzniká následkom prechodu baktérií z rany do hlbších tkanív a krvi. Na zabránenie vzniku takýchto komplikácií sa aplikujú na rany antimikrobiálne prostriedky vo forme mastí alebo roztokov, ktoré usmrcujú baktérie kolonizujúce ranu. V našej práci sme sa venovali skúmaniu ADM, ktorá bola impregnovaná (napustená) v jednotlivých antimikrobiálnych roztokoch. Skúmali sme, ktorá antimikrobiálna látka v ADM je na modeloch popáleninových rán najúčinnejšia na rôzne kmene baktérií.

Zuzana a Alexandra, práca v CTB

M. H.: K akým výsledkom práce ste dospeli? Aký je priamy dosah na pacientov, teda na tých, ktorí to najviac potrebujú?

ALEXANDRA a ZUZANA: Prácou sme dospeli k záveru, že ADM impregnovaná kyselinou octovou mala najvyššiu mieru usmrtenia baktérií, teda bola v našom výskume najúčinnejšia. Kyselina octová je pomerne lacným a bežne používaným prostriedkom, preto jej využitie v popáleninovej chirurgii by mohlo byť nielen efektívne, ale zároveň finančne výhodné a dostupné pre všetkých pacientov. Mohla by byť teda v budúcnosti aplikovaná aj v klinickej praxi.

M. H.: Použili ste koncept, ktorý ešte v dostupnej literatúre nebol použitý. Ako ste k nemu prišli a v čom spočíva?

ALEXANDRA a ZUZANA: K tejto téme sme sa dostali vďaka našej školiteľke MUDr. M. Hajskej, PhD., ktorá sa na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LFUK a UNB v Bratislave venuje skúmaniu účinkov antimikrobiálnych prostriedkov pri liečbe popálenín. V našom výskume sme spojili dve efektívne a bežne využívané metódy liečby popáleninových rán – prekrytie rany kožným transplantátom a následná aplikácia antimikrobiálnej látky na jeho povrch. Impregnácia transplantátu antimikrobiálnou látkou by mala podľa nás jednak zjednodušiť a uľahčiť prácu lekárom, ale hlavne zefektívniť samotnú liečbu popáleninovej rany.

pripravená ADM

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Alexandry a Zuzany

Uverejnila: VČ

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vlastnosť hydrogélov je udržať vlhkosť všade tam, kde je to potrebné a odstrániť ju, keď prekáža.
Zistite viac