Ako správne používať „strieborné prípravky“

17. mar. 2019 • Nanotechnológie

Ako správne používať „strieborné prípravky“

Vladka Hricová študuje na gymnáziu v Krompachoch a okrem toho, že ju zaujíma vedecké bádanie, rada si zahrá volejbal a číta knihy. Jakub Uličný je jej spolužiakom na krompašskom gymnáziu. Obaja sa v tomto období rozhodujú, kam pôjdu na vysokú školu. Vladku zaujíma biológia a Jakub by sa rád venoval počítačom a programovaniu. Jedno ich však spája. V aktuálnom ročníku Festivalu vedy a techniky sa umiestnili na stupni víťazov so svojou témou „Vplyv nanočastíc striebra na mikroorganizmy“. Tento úspech ich posúva do českých Pardubíc na EXPO SCIENCE AMAVET, kde budú Slovensko reprezentovať. Opýtali sme sa ich, čo sa im už podarilo vo svojom výskume zistiť.

M. HUCÁKOVÁ: Čomu ste sa venovali vo svojej práci a prečo ste si zvolili práve túto tému? Inšpiroval vás niekto?

VLADKA a JAKUB: V našej práci sme sa venovali hlavne nanočasticiam striebra a ich účinku na mikroorganizmy. Nápad nám vnukla pani RNDr. Anna Mražíková z Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej Univerzity v Košiciach, keď prišla prezentovať tému nanočastíc striebra na naše gymnázium a s ktorou sme neskôr spolupracovali na našom projekte.

M. H.: Sledujete rast živých organizmov v dusičnane striebornom. Prečo je toto pozorovanie dôležité?

VLADKA a JAKUB: Rast živých organizmov v dusičnane striebornom bol postup, ktorý zaznamenal spomalenie rastu kvasiniek pri vyšších koncentráciách. Takto sme preukázali toxický účinok striebra. Pozorovali sme, ako vplývajú nanočastice striebra na kvasinky a ako na črievičky.

M. H.: Je v tom rozdiel? Ako striebro zasahuje do týchto živých organizmov, ako by sme si to mohli predstaviť?

VLADKA a JAKUB: V obidvoch prípadoch dochádza k prenikaniu častíc do mikroorganizmu, ktoré narúšajú bunkové procesy, napríklad delenie bunky, poškodzujú bunkové organely, usadením v bunkovej membráne zabraňujú prirodzenému kontaktu bunky s prostredím a preto bunka nie je schopná zabezpečovať si homeostázu. Rozdiel je v koncentráciách a rýchlostí, akým sa prejaví zmena na sledovanom mikroorganizme.

Vladka Hricová a Jakub Uličný počas vyhlásenia výsledkov

M. H.: Vaše zistenia sú veľmi dôležité pre ochranu životného prostredie. Na čo ste svojimi pozorovaniami prišli?

VLADKA a JAKUB: Prišli sme na to, že je prakticky jedno, či ide o dusičnan alebo nanočastice, pretože obe by mohli narobiť pri zlej recyklácii veľký problém v ekosystéme. Snažili sme sa určiť hraničné koncentrácie, pri ktorých začali črievičky a kvasinky spomaľovať rast alebo znižovať svoju aktivitu.

M. H.: Ako tieto výsledky poslúžia bežnej praxi? Vieme podľa nich nastaviť nejaké procesy?

VLADKA a JAKUB: Výsledky, ku ktorým sme sa dopracovali, môžu pomôcť pri stanovení približných koncentrácií, ktoré začínajú vplývať na mikroorganizmy negatívne. Tieto výsledky môžu slúžiť ako výstraha pred nesprávnym a neprimeraným používaním prípravkov s obsahom strieborných nanočastíc. Schopnosti nanočastíc striebra sú významné pre ich malé rozmery, vďaka ktorým majú väčšiu reakčnú plochu, a tým môžu efektívnejšie reagovať s prostredím ako častice bežného striebra. Konkrétne nanočastice striebra sa využívajú v medicíne na dezinfekciu chirurgických pomôcok, čistenie rán, vo farmaceutickom priemysle v dezinfekčných prípravkoch, géloch, kde účinne zabraňujú tvorbe a šíreniu baktérií. Táto technológia sa využíva aj v športových odevoch alebo ponožkách. Ich uplatnenie je aj v optike alebo elektronike.

M. H.: Ako vidíte budúcnosť tohto výskumu?

VLADKA a JAKUB: Našim cieľom bolo upozorniť na nežiaduce účinky nanočastíc pri ich nadmernom používaní. Ich vplyv na organizmy je ešte stále predmetom skúmania, čo sme sa snažili priblížiť v našom projekte. Nanotechnológie sú odvetím, ktoré sa veľmi rýchlo rozvíja a ich využitie má pre nás veľký význam. Predpokladáme, že nanočastice sa budú v budúcnosti používať vo väčšej miere ako doteraz. V prípade nanočastíc striebra sa výskum zameriava na ich výrobu, ktorá ovplyvňuje vlastnosti nanočastíc a snaží sa ich vlastnosti prispôsobiť tak, aby nestrácali svoje pozitívne účinky a zároveň neškodili ľudom a ekosystémom organizmov.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Fotografie poskytli: Vladka Hricová a Jakub Uličný; zdroj: AMAVET

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Je vedecky dokázané, že chuť niektorých jedál cítime neskôr, kvôli veľkosti molekúl.
Zistite viac