Ako sa riadi vlak?

28. sep. 2017 • Technické vedy

Ako sa riadi vlak?

Ako funguje vlak, ako sa riadi, kto ho zastaví, aká je úloha rušňovodiča, čo má na starosti výpravca... Odpovede na mnohé takéto otázky dostali účastníci 13. ročníka Žilinskej detskej univerzity v rámci prednášky Ako sa riadi vlak, ktorú viedol Ing. Peter Nagy, PhD.

V úvode sa študenti dozvedeli, že ľudia si už v dávnej minulosti skrotili najrôznejšie zvieratá, aby nemuseli chodiť pešo. „Neskôr vymysleli dopravné prostriedky, ktoré im uľahčili prepravu z jedného miesta na druhé a pomocou ktorých sa prepravovali nielen ľudia, ale aj rôzne náklady. A tak sa dnes môžeme odviezť autom alebo autobusom po ceste, loďou po vode, vlakom po koľajniciach alebo lietadlom vzduchom,“ uviedol prednášajúci.

Mladým študentom ďalej vysvetlil, že vlaky môžu voziť ľudí alebo tovar. Ľudí vozia osobné vlaky, tovar vozia nákladné vlaky, pričom vlak je vždy zložený z rušňa a vozňov. Podľa toho, akou energiou sa poháňa rušeň a celý vlak, môžeme sa dnes stretnúť s takými druhmi rušňov, ako sú motorové rušne – najčastejšie majú dieselový motor a palivo (naftu) si vezú vo vlastnej nádrži; elektrické rušne – sú napájané z trolejového vedenia; v minulosti parné rušne – boli poháňané parou, ktorú si vyrábali z vody v parnom kotle, pod ktorým sa muselo kúriť drevom alebo uhlím.

Motorový rušeňPočas prednášky Ako sa riadi vlak ešte odznelo, že vlak riadi rušňovodič ovládaním rušňa. „Jazda vlaku sa na rušni ovláda meničom smeru, ktorým rušňovodič určuje, ktorým smerom sa bude rušeň a celý vlak pohybovať, tzv. riadiacim kontrolérom, ktorým sa rušňu dávajú povely na jazdu vlaku a brzdičom, ktorým sa dávajú povely na brzdenie vlaku. Okrem týchto ovládacích prvkov má rušňovodič v kabíne množstvo ďalších ovládačov a k nim prislúchajúcich indikátorov, kontrolných ukazovateľov a žiaroviek. Na motorových rušňoch sa kontrolérom ovládajú otáčky naftového motora regulovaním množstva nafty, ktorá bude dodávaná motoru. Na elektrických rušňoch sa riadiacim kontrolérom reguluje množstvo elektrickej energie, ktoré sa dodá do elektromotorov poháňajúcich rušeň,“ povedal Ing. Peter Nagy, PhD.

Ak chceme vlak zastaviť, musí rušňovodič použiť brzdič, dozvedeli sa poslucháči. „Ale vlak brzdí trocha inak ako osobné auto. Vo vlaku sú brzdy ovládané zmenou tlaku vzduchu. Všetky vozne sú medzi sebou navzájom a s rušňom spojené potrubím (hrubými gumenými hadicami), do ktorého rušeň počas jazdy vháňa vzduch. Keď má vzduch v tomto potrubí dostatočný tlak, brzdy všetkých vozňov prestanú brzdiť. Keď rušňovodič potrebuje vlak spomaliť alebo zastaviť, pomocou brzdiča vypustí trocha vzduchu z brzdového potrubia. V potrubí poklesne tlak a všetky vozne začnú brzdiť,“ uviedol prednášajúci.

Rušňovodič riadi jazdu vlaku podľa cestovného poriadku a podľa návestí, ktoré mu dávajú návestidlá umiestnené vedľa trate. „Návestidlá informujú rušňovodiča napríklad o predpísanej rýchlosti alebo sklone trate. Tiež mu svietením červeného svetla prikazujú zastaviť, alebo svietením žltého alebo zeleného svetla dovoľujú pokračovať v jazde. Svetelné návestidlá pri trati sú ovládané riadiacim systémom, ktorý sa nazýva zabezpečovacie zariadenie. V železničných staniciach ho ovláda výpravca, na tratiach medzi stanicami pracuje zväčša automaticky,“ odznelo počas prednášky.

Malí študenti si ešte vypočuli, že výpravcu poznáme podľa červenej čiapky, keď pomocou výpravky dovoľuje odchod osobným vlakom. „Prácou výpravcu však nie je len v červenej čiapke zapískať a vypraviť vlak. Omnoho dôležitejšia je jeho práca, ktorú cestujúci nevidia. Výpravca pomocou zabezpečovacieho zariadenia ovláda výhybky a návestidlá. Určí odkiaľ a kam má vlak ísť a zabezpečovacie zariadenie skontroluje podmienky pre bezpečnú jazdu vlaku. Podľa potreby dá príkazy na prestavenie výhybiek, cez ktoré bude prechádzať vlak – výhybky sa ovládajú pomocou takzvaných prestavníkov, ktoré nielen ovládajú, ale aj kontrolujú polohu pohyblivej časti výhybky. Ak sú splnené všetky podmienky pre bezpečnú jazdu vlaku, logika rozsvietením svetiel na návestidlách dovolí jazdu vlaku. Súčasne cez koľajnice prenáša informáciu aj na rušeň tak, aby rušňovodič aj pri zlej viditeľnosti vedel, aké príkazy dostal. Počas prejazdu vlaku logika kontroluje, kde sa vlak práve nachádza a podľa tejto informácie vie, kedy má na návestidle opäť rozsvietiť červené svetlo alebo kedy má zatvoriť alebo otvoriť závory na železničnom priecestí,“ uviedol Ing. Peter Nagy, PhD.

Kabína rušňovodiča

Konštrukcia zabezpečovacích zariadení sa podľa neho vyvíjala podobne ako u ostatných zariadení na železnici. Prvé typy zabezpečovacích zariadení mali logiku realizovanú mechanickým spôsobom. Výhybky a návestidlá sa ovládali pomocou veľkých pák. Najmä práca výhybkára bola ťažká, pretože pomocou pák priamo ovládal výhybky a návestidlá.

„Dnes sa mechanické systémy nahradzujú zariadeniami elektrickými. Obsluha zariadenia je jednoduchšia a zariadenie pracuje rýchlejšie a bezpečnejšie. Najnovšie systémy sú ovládané počítačom. Moderné elektrické systémy dovoľujú z jedného miesta ovládať a kontrolovať dopravu v celých úsekoch. Tak napríklad dispečer môže napríklad z Bratislavy kontrolovať a riadiť pohyb vlakov v úseku zo Žiliny do Rajca či z Bratislavy až po Žilinu,“ podotkol ešte v závere prednášky Ing. Peter Nagy, PhD.

*********************************************

Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) už od roku 2005 každoročne nadväzuje na výnimočnú aktivitu v oblasti propagácie vedy a techniky v spoločnosti medzi najmladšími žiakmi základných škôl. Výnimkou nebol ani rok 2017, v ktorom druhý júlový týždeň tradične patril Žilinskej detskej univerzite (ŽDU).

Člen organizačného tímu a súčasne prodekan pre vedu a výskum Elektrotechnickej fakulty doc. PaedDr. Peter Hockicko, PhD., je s tohtoročnou ŽDU mimoriadne spokojný: „Myslím si, že pedagóga nepoteší viac nič , ako slová rodičov, že deti chodia domov nadšené a že sa im to tu páči. A to bol aj účel ŽDU 2017, vzbudiť u detí záujem o ďalšie štúdium, prebudiť v nich zvedavosť, aby sa pýtali, skúmali a objavovali a aby sa ich vzťah k vede a technike zmenil pozitívnym smerom,“ zhodnotil.

 

Odborný garant: Ing. Peter Nagy, PhD., Katedra riadiacich a informačných systémov ŽU v Žiline

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: ŽU v Žiline

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Klasické žiarovky s volfrámovým vláknom používame už od začiatku 20. storočia.
Zistite viac