Ako predĺžiť životnosť kontaktných zatepľovacích systémov

05. jan. 2018 • Stavebné inžinierstvo

Ako predĺžiť životnosť kontaktných zatepľovacích systémov

V súčasnej dobe zaznamenávame čoraz väčší nárast cien energií a súčasne aj vyššie nároky na obvodové konštrukcie. Pre zlepšenie už spomenutých vlastností a zníženia teplotných strát, odborníci navrhujú pre obvodové plášte kontaktné zatepľovacie systémy v prevažnej miere na báze polystyrénu a minerálnej vlny.

„Ak sú izolanty ako polystyrén a minerálna vlna vystavené pôsobeniu slnečného žiarenia a vlhkosti, rýchlo strácajú navrhované vlastnosti. Preto v prípade dodatočného zateplenia musia byť chránené pred vplyvmi počasia. V prípade kontaktných zatepľovacích systémov túto ochranu predstavuje vrchná, finálna omietka, napr. silikátová, silikónová, minerálna alebo akrylátová,“ vysvetľujú doc. Ing. Michal Božík, PhD. a Ing. Marek Petro, PhD. zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Životnosť celého systému je teda podľa nich závislá od kvality realizovaných prác a tiež od životnosti použitej omietky. „Je preukázané, že v omietkach sa objavujú trhliny už po niekoľkých rokoch. Príčinou ich vzniku sú napr. rozdielne teploty ochrannej omietky a tepelného izolantu. Omietka sa v lete pôsobením slnečného žiarenia zohrieva, v závislosti od použitého farebného odtieňa, na 60 – 80 ˚C, čo je o 20 – 40 ˚C viac ako teplota izolantu, a tým sa medzi nimi vytvárajú veľké napätia a dochádza k praskaniu omietok a vzniku mikrotrhlín. Tomuto javu sa z dlhodobého hľadiska pri súčasných materiáloch prakticky nedá zabrániť. Dôsledkom vzniku trhlín je prienik vody do konštrukcie, ktorá svojim eróznym pôsobením zvyšuje riziko ďalších porúch a znižuje životnosť celého systému. Z uvedeného dôvodu tiež požadovaná účinnosť takéhoto zateplenia postupne klesá a životnosť konštrukcie je predčasne ukončená.“

Odborníci hľadali spôsob, ako sa vyhnúť zníženiu až strate požadovaných tepelnoizolačných vlastností kontaktných zatepľovacích systémov a zároveň zabezpečiť predĺženie životnosti. Prišli na to, že takýmto je používanie finančne náročnejších omietok s ich pravidelnou kontrolou a údržbou. Predovšetkým požiadavka na pravidelnú údržbu v podmienkach spoločného vlastníctva, najmä bytových domov hromadnej bytovej výstavby, je z dôvodu finančnej náročnosti podľa nich najväčším problémom. Treba si však uvedomiť, že bez vykonávania pravidelnej kontroly, údržby a tiež riešení opravy kontaktných zatepľovacích systémov, požadovaná účinnosť zateplenia v čase neprimerane klesá.

Ako uvádzajú autori, počiatky rozvoja zatepľovania obvodových plášťov panelových domov v bývalom Československu vychádzali z dobovej miery poznania a dostupnej materiálovej, resp. technickej základne, a samozrejme ekonomických úvah. Správanie sa kontaktných zatepľovacích systémov nebolo skúmané ani ako celok, ani v interakcii s dilatujúcim podkladom fasády. Prijatý stereotyp voľby systému v danom období do istej miery pretrváva i v súčasnosti, ale aj v legislatíve. Súčasné predpisy stanovujú požiadavky iba na vlastnosti jednotlivých zložiek; komplexná analýza správania sa kontaktného zatepľovacieho systému aplikovaného na fasády buď nie je vyžadovaná vôbec, alebo jej výsledky nie sú vôbec zohľadňované. Taktiež v ostatných štátoch strednej a východnej Európy je zatepľovanie panelových či murovaných domov realizované s obdobnými problémami ako na Slovensku.

Prakticky až na výnimku Nemecka sú poruchy kontaktného zateplenia považované za nutný sprievodný jav týchto systémov. Sanácia sa v našich podmienkach realizuje základným technologickým systémom, a síce odstránením trhlín injektážou a novým fasádnym náterom. „Takéto technológie opráv a sanácii majú krátkodobú životnosť a poruchy sa v krátkej dobe znovu objavia. Nemecko sa rekonštrukciami domov zaoberá veľmi intenzívne, predovšetkým vo východných spolkových krajinách (bývalá NDR). Ako tepelný izolant je v prevažnej miere používaný predovšetkým penový polystyrén s veľkou hrúbkou, bežne od 120 mm a viac, čo vedie k priaznivejšiemu rozloženiu napätosti v povrchovej tenkovrstvovej omietke v porovnaní s izolantom malej hrúbky, a tým aj k menšej poruchovosti finálnej vrstvy kontaktných zatepľovacích systémov.“

Súčasný pohľad na riešenie problematiky porúch ETICS je podľa doc. Ing. Michala Božíka, PhD. a Ing. Mareka Petra, PhD. zúžený na oblasť identifikácie porúch, zistenie príčin vzniku a tvorby porúch a následné poučenie z príčin, formu úpravy normotvorných zásad (úprava zásad návrhu, úprava technologických predpisov, úprava zásad realizácie, údržby...).

Zo získaných poznatkov z analýzy súčasného stavu a poznania problematiky riešenia porúch kontaktných zatepľovacích systémov sa preukázali nasledovné skutočnosti:

  • Jednotlivé skupiny odborníkov zhromažďujú a identifikujú rovnaké typy porúch, analyzujú ich príčiny z hľadiska realizácie, ako aj z hľadiska nedostatkov návrhu.
  • Žiadna z odborných skupín nevenuje pozornosť odstráneniu týchto nedostatkov, riešeniu následkov porúch a riešeniu zabezpečenia funkčných požiadaviek počas predpokladanej životnosti kontaktných zatepľovacích systémov.
  • Čiastkové informácie o technológiách riešení porúch kontaktných zatepľovacích systémov je možné získať z vývojových laboratórií, skúšobných dielní a ponúkaných výrobkov samotných výrobcov zatepľovacích systémov.
  • Informácie o technológiách opráv sú nesystematické, zúžené na sanáciu trhlín finálnej vrstvy, riešenia nedostatkov estetického charakteru či nedostatkov mechanického poškodenia. V poslednom období sa tiež od výrobcov ponúka technológia opravy veľkoplošného výskytu porúch omietok dodatočným „doteplením“ s novou omietkou.
  • Ak sa aj vyskytujú návrhy technológií opráv a sanácií porúch a nedostatkov kontaktných zatepľovacích systémov v rámci životnosti, spôsob výberu technológie riešenia alebo kritériá výberu nie sú doposiaľ známe a publikované.  

„V skutočnosti je však na každom stavebnom diele potrebné zabezpečiť funkčné požiadavky, ktoré naň kladieme počas celej doby užívania až do ukončenia predpokladanej životnosti. Preto je nutné aj na problematiku porúch ETIC pozerať komplexne, vrátane návrhu a výberu riešenia vzniknutých porúch a nedostatkov,“ uvádzajú odborníci.

Z praxe vyplýva požiadavka riešiť nielen preventívne opatrenia v procese návrhu a realizácie zateplenia, ale najmä riešenie nedostatkov a porúch súčasných, existujúcich zatepľovacích systémov. Potreba riešení vyplýva z požiadaviek správy a údržby konštrukcie zateplenia počas užívania a pred ukončením ich životnosti.

„Každý zatepľovací systém časom degraduje, či už vplyvom životnosti, mechanického poškodenia, zlého technického návrhu alebo chybnej aplikácie. Vtedy nastáva proces rozhodovania pre voľbu vhodného sanačného riešenia, či existujúci zatepľovací systém je možné, vhodné a tiež ešte ekonomicky únosné opraviť, sanovať pred ukončením predpokladanej životnosti alebo je nutné uvažovať s jeho celkovou výmenou, či už z hľadiska ekonomickej efektívnosti alebo plnenia funkčných požiadaviek,“ uzavreli odborníci.

Schéma: Návrh postupu rozhodovania v technológii riešení porúch ETICS 

 

Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Superkritická voda je zvláštny typ hustého plynu.
Zistite viac