Ako predísť vlhkosti v novostavbách?

04. apr. 2017 • Stavebné inžinierstvo

Ako predísť vlhkosti v novostavbách?

V čase čoraz rýchlejšieho životného tempa, ktoré poznáme snáď v každej technickej oblasti, a teda stavebníctvo nevynímajúc, sme svedkami nielen pokroku, ale aj nežiaducich sprievodných javov. Jedným z nich pri stále rýchlejšej výstavbe je aj problematika tzv. „zabudovanej“ vlhkosti do stavebnej konštrukcie. Riešenia, ako predchádzať týmto nežiaducim javom, hľadajú na Katedre technológie stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zaoberajú sa prejavmi a dôsledkami zabudovanej vlhkosti do stavebnej konštrukcie, ktorej podstata vyplýva z technológie výstavby, ale najmä z technologickej disciplíny počas výstavby.

„Pôvodom zostatkovej alebo zabudovanej vody či vlhkosti v konštrukciách novostavieb je kombinácia viacerých faktorov. V prvom rade ide o vodu, ktorú vyžaduje samotná technológia mokrých procesov. Tento fakt však nedokážeme vo výraznej miere ovplyvniť, resp. znížiť, nakoľko patrí k základným materiálovým zdrojom pri tvorbe stavebnej konštrukcie (betónové, železobetónové, murované konštrukcie, omietky, nosné vrstvy podláh a podobne,“ vysvetľuje Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ďalší z faktorov ovplyvňujúcich množstvo vody alebo vlhkosti zostávajúcej v konštrukcii je podľa neho stavebno-technologická disciplína. „Dodržiavanie technologických prestávok, klimatických podmienok pri realizácii mokrých procesov, súbehu mokrých procesov s uzatváraním a utesňovaním objektu – jednoducho povedané nezdravé urýchľovanie výstavby – považujeme za základný problém zabudovanej alebo tiež zostatkovej vody v stavebných konštrukciách. V nezanedbateľnej miere sa na prejavoch vlhkosti počas užívania zo zabudovaných zdrojov podieľa tiež konštrukčný návrh.“

Ing. Marek Petro, PhD. uvádza modelový príklad z praxe, kde znalec posudzoval príčiny vlhnutia bytu nachádzajúceho sa na prízemí novostavby. Predmetný dom je riešený ako samostatne stojaci dom s tromi bytovými jednotkami, pričom na prízemí sa nachádzajú dva byty a na hornom poschodí je jeden veľkometrážny byt. „Dom je zrealizovaný z tehlového muriva, ktoré je z exteriérovej strany zateplené polystyrénom hr. 120 mm.“

Podľa údajov zadávateľa posudku sa stavba domu začala realizovať na jeseň roku 2013, pričom koncom decembra bola dokončená hrubá stavba vrátane uzatvorenia výplní otvorov. Začiatkom januára roku 2014 začala stavebná firma s realizáciou zateplenia, pričom súčasne sa začali práce aj v interiéri stavby, ktoré pozostávali z realizácie mokrých procesov (potery, omietky, dlažby, obklady...) a suchých procesov (sadrokartónové podhľady, drevené nášľapné vrstvy podláh, výplne interiérových otvorov a pod.). Koncom mája 2014 došlo k odovzdaniu do užívania novým majiteľom, pričom byt bol realizovaný na kľúč a bol komplet zariadený.

Ako uvádza Ing. Marek Petro, PhD., po dvoch týždňoch od nasťahovania, čo bol dátum prevzatia bytu, boli majiteľom v interiéri bytu zaznamenané čierne škvrny (plesne) v kútoch zvislých a vodorovných konštrukcií, tiež v plochách na stenách, ktoré boli obstavané nábytkom alebo inak zakryté.

ilustrácia s popisom č. 1
ilustrácia s popisom č. 2

Následne sa urobila obhliadka a bol spracovaný záznam technických a identifikačných údajov predmetu posúdenia, vyhotovenie fotodokumentácie skutkového stavu objektu, patologických prejavov, zisťovanie vlhkosti stavebných konštrukcií, ich rozsahu, polohy a súvisiacich vplyvov. „Nad bytom zadávateľa sa nachádza identický byt. Pri obhliadke exteriéru domu neboli zaznamenané anomálie, ktoré by indikovali zdroj vlhkosti zo zatekania (poruchy izolácií terás, zvodov, klampiarskych prvkov, poruchy v obvodovom plášti, z prestupov cez obvodový plášť a podobne). Počas obhliadky bolo realizované meranie vlhkosti stien a stropných konštrukcii,“ hovorí Ing. Marek Petro, PhD.

V čase obhliadky pri orientačnom meraní vlhkosti povrchu stien indukčným vlhkomerom boli podľa neho namerané hodnoty v rozsahu od 7,7 až 25,5 % hmotnostnej vlhkosti, pričom konštrukcie mimo viditeľných vlhkostných máp v čase obhliadky vykazovali zvýšenú vlhkosť (spodná hranica intervalu) a v plochách s vlhkostnými mapami boli mokré (horná hranica intervalu).

Súčasťou miestneho šetrenia bolo tiež prevzatie podkladov od zadávateľa. K dispozícii boli výskumnému tímu poskytnuté denné záznamy stavby, projektová dokumentácia, fotodokumentácia z obdobia realizácie stavby, vyhlásenia o zhode zabudovaných výrobkov, z ktorých by vyplývali obvyklé zásady technologických postupov pri realizácii zavlhnutých a súvisiacich konštrukcií a korešpondencia z reklamačného konania.

Ako vyplynulo zo záznamov v stavebnom denníku, stavba bola realizovaná v období výdatných zrážok (september – november), pričom v záznamoch sa nenachádzal údaj o ochrane stavebných konštrukcií alebo stavebných materiálov v nepriaznivom počasí. „Fotodokumentácia z realizácie preukazuje zatečené a nechránené murivo (zrážková voda sa dostáva do dutín tehál cez okenné otvory, v úrovni budúceho stropu a podobne). S realizáciou zateplenia sa podľa záznamov v stavebnom denníku začalo prakticky ihneď po ukončení strechy v mesiaci január, kedy teplota dosahovala nad úroveň bodu mrazu, avšak z fotodokumentácie je zrejmé zavlhnutie muriva,“ konštatoval Ing. Marek Petro, PhD. a zároveň stanovil hypotézy príčin tohto stavu.

Približne v období koncom februára boli podľa záznamov v stavebnom denníku začaté práce na nosných vrstvách podláh a omietacie práce. „Práce mokrých procesov boli ukončené v marci 2014. Byt bol odovzdaný do užívania približne po 8 týždňoch od ukončenia stavebných prác na striekaných omietkach a poteroch. Ak uvažujeme hrúbku omietky min. 1,5 cm a hrúbku poteru 8 cm a štatisticky preukázanej doby sušenia konštrukcií na báze cementov na požadovanú úroveň (napr. cementový poter 4 % hmotnostne) približne v rozsahu 1cm týždenne, potom v čase odovzdania bytu do užívania by sme mohli považovať konštrukcie z mokrých procesov za relatívne suché a pripravené na ďalšie, nasledujúce procesy (napríklad pokládka nášľapných vrstiev podláh).“

Táto situácia by však podľa neho nastala za predpokladu dodržiavania prúdenia vzduchu – procesu sušenia – a za predpokladu možnosti úniku vlhkosti vyrovnávaním parciálnych tlakov do exteriéru aj cez zabudované konštrukcie. Pokiaľ však bolo zrealizované zateplenie obvodového plášťa (izolácia na báze polystyrénu) súčasne s mokrými procesmi v interiéri, proces sušenia bol spomalený až zastavený, nakoľko bol obmedzený transfer zabudovanej vlhkosti a z vlhkosti mokrých procesov do exteriéru.

Ako podotkol Ing. Marek Petro, PhD., nie je neobvyklé že v krátkom čase užívania sa v interiéri stavby aj počas horúcich letných mesiacov prejavujú vlhkostné mapy a plesne na povrchoch konštrukcií. Pripomenul, že transfer vlhkosti z konštrukcií bol po „slabo paropriepustnom až nepriepustom“ zateplení exteriéru prirodzene a samovoľne presmerovaný do interiéru. V závere konštatoval, že na základe analýzy zistení, porovnaní so záznamom z podkladov, obhliadky a diagnostiky je možné potvrdiť stanovenú hypotézu a za primárnu príčinu vlhkosti a prejavu plesní možno určiť zabudovanú vlhkosť počas realizácie, ktorá je spôsobená nedostatkami technologickej disciplíny.

 

Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
veľká noc 2019
Prechod VK na VND - jar
FVF 2019
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Voda obkolesujúca jadrový reaktor žiari na modro.
Zistite viac