Ako Európska komisia využíva vedecké poznatky pri tvorbe európskych politík?

09. okt. 2017 • Politické vedy

Ako Európska komisia využíva vedecké poznatky pri tvorbe európskych politík?

Veda a politika.  Aj to bola téma, ktorá odznela v Poľskom inštitúte 29. septembra počas Noci výskumníkov 2017, kde našli  platformu akademici, ale aj politici vo forme  odbornej  diskusie týkajúcej sa vedy a politiky.

Veda a využitie jej výsledkov zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu nielen v hospodárskom rozvoji a v živote spoločnosti, ale aj pri tvorbe politík. Čím ďalej tým častejšie európski politici využívajú vedecké poradenstvo pri svojom rozhodovaní. Práve veda a jej výsledky pomáhajú riešiť globálne výzvy, akými sú klimatické zmeny, migrácia, verejné zdravotníctvo, energetika, využívanie prírodných zdrojov a pod. Navyše výzvy, ktoré musia politici riešiť, sa stávajú čoraz viac komplexnejšími a vyžadujú si znalosti z viacerých odborov.

Cieľom podujatia bolo predstaviť možnosti, ako využíva Európska komisia vedecké poznatky pri nastavovaní svojich politík a pri ich implementácii. Nie je to pritom len Európska komisia, ktorá využíva expertízy vedcov. Politické rozhodovanie založené na dôkazoch sa postupne stáva štandardom v čoraz väčšom počte európskych krajín. Následná diskusia bola zameraná na skúsenosti na slovenskej úrovni a možnosti, ako zlepšiť prepojenie medzi vedou a tvorbou politík. Súčasťou diskusie bolo tiež pomenovanie prekážok, ktoré stoja v dialógu medzi vedcami a tvorcami politík. Jedným z výsledkov diskusie by malo byť lepšie porozumenie týmto dvom rozdielnym svetom.

Vladimír Šucha v Poľskom inštitúte, Noc výskumníkov 2017

V programe vystúpili Vladimír Šucha, generálny riaditeľ, Spoločné výskumné centrum, EK (JRC) v panelovej diskusii vystúpili Pavol Šajgalík, predseda SAV, ďalej Marek Hajduk, generálny riaditeľ, Sekcia vedy a techniky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – Alena Sabelová, generálna riaditeľka, Sekcia riadenia investícií, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatiku – Štefan Kišš, riaditeľ, Útvar hodnota za peniaze, Ministerstvo financií SR (TBC). Na konci diskusie sa dospelo sa k názoru, že Slovensku chýba dlhodobá vízia, strategický dokument, aby vedci a politici si vedeli vzájomne určiť priority vedy a výskumu pre Slovensko. Vláda SR už spolupracuje na spoločnej vízii so Slovenskou akadémiou vied. Ďalej, pozornosť treba venovať odstráneniu zbytočných duplicít, zabezpečeniu lepšej koordinácie medzi aktérmi, otvoreniu verejných výskumných kapacít v spolupráci so súkromným sektorom a zahraničnými inštitúciami, ako aj efektívnejšiemu prideľovaniu peňazí. Vladimír Šucha uviedol ako vzor  Fínsko. „Vláda tam má jasnú víziu čo chce od vedcov. Slovensko nemá štátnu a vednú politiku, ktorá by presahovala politické cykly." Ponúkol 110 modelov stratégie z JRC zdarma. „Sú to nástroje a modely pre ľudí", uviedol v závere diskusie V. Šucha.

Generálny riaditeľ JRC Vladimír Šucha

Vedec, manažer, tvorca politík, aktuálny generálny riaditeľ JRC. Je slovenským generálnym riaditeľom, a to vo významnom sektore vedy a výskumu. Predtým pôsobil šesť rokov ako riaditeľ pre kultúru a médiá v Generálnom riaditeľstve EK pre vzdelávanie a kultúru. Pred nástupom do EK bol riaditeľom slovenskej Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, ktorá je zodpovedná za financovanie výskumu. JRC je druhé najväčšie generálne riaditeľstvo v rámci Európskej komisie. Je to generálne riaditeľstvo, ktoré zabezpečuje vedecký servis pre Európsku komisiu a EÚ, pre jej legislatívu a implementáciu legislatívy. Menovanie Vladimíra Šuchu na tento post je ocenením jeho osobných kvalít a tiež skutočnosti, že pôvodným povolaním je vedec, ktorý ma aj bohaté manažérske skúsenosti.

Podujatie v Poľskom inštitúte na tému: Ako Európska komisia využíva vedecké poznatky pri tvorbe európskych politík

Spoločné výskumné centrum (Joint Research Centre)

Poslaním Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre – JRC) ako útvaru Európskej komisie pre vedu a vedomosti je podporovať politiky EÚ počas celého ich cyklu formou poskytovania nezávislých údajov. Jeho práca má priamy vplyv na životy občanov, keďže jeho výskumné výsledky sú prínosné pre životné prostredie, bezpečné dodávky energie, udržateľnú mobilitu a zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Má kolo 3 000 zamestnancov, 6 riaditeľstiev zameraných na tvorbu znalostí, 2 riaditeľstvá zamerané na riadenie znalostí, 6 pôsobísk v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Holandsku. Nadväzne na proces tvorby politík slúži spoločným záujmom členských štátov, pričom si v určitých oblastiach, či už súkromných alebo štátnych, zachováva nezávislosť. „Je to generálne riaditeľstvo, ktoré zabezpečuje vedecký servis pre Európsku komisiu a EÚ, pre jej legislatívu a implementáciu legislatívy“, vysvetlil Šucha. JRC zdieľa vlastné know-how s členskými štátmi, vedeckými obcami a medzinárodnými partnermi, spolupracuje s viac ako tisíckou organizácií po celom svete, ktorých vedci majú prístup k mnohým zariadeniam JRC na základe vzájomných zmlúv o spolupráci.

JRC a Slovensko

So slovenskými partnermi spolupracuje JRC v mnohých oblastiach. Sú to projekty rámcového programu, ktorých je 8, vedecké siete (17) a dohody o spolupráci (13). Táto spolupráca sa týka širokého spektra oblastí, medzi ktoré patria potravinová bezpečnosť, GMO, kvalita pôdy a ovzdušia, pitná voda, ekosystémy, biodiverzita, ochrana životného prostredia, riadenie pôdnych zdrojov, podunajská oblasť, protipovodňové výstrahy, biomonitoring človeka, organizácia havarijnej odozvy pri haváriách v jadrových elektrárňach, nízkouhlíkové technológie a testovacie metódy. Napríklad JRC spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou ma posúdení potrieb praktickej odbornej prípravy v oblasti vyraďovania jadrových elektrárni z prevádzky. Ďalej je to vedecká podpora stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR). Iniciatívou JRC sa zabezpečuje vedecká podpora v podunajskej oblasti zameraná na  témy: voda, krajina a pôda, bioenergia, ovzdušie, výmena a harmonizácia údajov, inteligentná špecializácia, prenos technológií a komercionalizácia výskumu.

Stručná história politiky EÚ v oblasti výskumu

50. roky dvadsiateho storočia: Ustanovenia týkajúce sa výskumu boli zahrnuté do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO, 1951) a do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom, 1958).

1957: Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS alebo „spoločný trh“) viedla k radu výskumných programov v oblastiach, ktoré sa v tom čase pokladali za prioritné, napr. energetika, životné prostredie a biotechnológie.

1983: V rámci Európskeho strategického programu pre výskum v oblasti informačných technológií (Esprit) sa začal rad integrovaných programov v oblasti výskumu informačných technológií, ako aj vypracúvanie projektov a opatrení v oblasti prenosu priemyselných technológií.

1984: Začal sa prvý „rámcový program“ pre výskum. Tieto programy sa stali hlavným nástrojom EÚ na financovanie výskumu. Prvý rámcový program bol zameraný na výskum v oblasti biotechnológií, telekomunikácií a priemyselných technológií.

1986: Výskum sa stal formálnou politikou Spoločenstva, v Jednotnom európskom akte má samostatnú kapitolu. Cieľom bolo „posilniť vedeckú a technologickú základňu európskeho priemyslu a podporovať ju, aby sa stala konkurencieschopnejšou na medzinárodnej úrovni“.

2000: EÚ súhlasila, že bude pracovať na vytvorení Európskeho výskumného priestoru (EVP): jednotného výskumného priestoru, ktorý je otvorený svetu a založený na vnútornom trhu a v ktorom môžu voľne cirkulovať výskumní pracovníci, vedecké poznatky a technológie.

2007: Bola vytvorená Európska rada pre výskum (ERC) ako súčasť siedmeho rámcového programu pre výskum. Jej poslaním je podpora hraničného výskumu vo všetkých oblastiach na základe vedeckej excelentnosti.

2008: Vytvoril sa Európsky inovačný a technologický inštitút so sídlom v Budapešti, prvá iniciatíva EÚ plne integrovať všetky tri strany „vedomostného trojuholníka“ (vysokoškolské vzdelávanie, výskum a podniky) prostredníctvom podpory znalostných a inovačných spoločenstiev. Inštitút vykonáva svoju činnosť od roku 2010.

2010: EÚ začala iniciatívu Inovácia v Únii, zloženú z vyše 30 akčných bodov, ktorých cieľom je zlepšiť podmienky a prístup k financovaniu výskumu a inovácie v Európe. Iniciatíva Inovácia v Únii tvorí jadro stratégie Európa 2020 s cieľom zabezpečiť, aby sa inovatívne nápady mohli zmeniť na výrobky a služby vytvárajúce rast a pracovné miesta.

2014: Začal sa Horizont 2020, najväčší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu, aký sa kedy uskutočnil. Tento hlavný finančný nástroj na vykonávanie programu Inovácia v Únii sa uplatňuje od roku 2014 do roku 2020 s rozpočtom takmer 80 miliárd EUR. Program Horizont 2020 je súčasťou úsilia o vytvorenie nového rastu a zamestnanosti v Európe.

 

Spracovala a uverejnila Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Použité zdroje: JRC leták (European Union 2016)

Publikácia:  Výskum a inovácie – Europa EU

Podujatie Noc Výskumníkov 2017 (Poľský inštitút)

Foto: Marián Zelenák a Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

 

 

 

 

Súvisiace:

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vlastnosťou ortuti je, že po uvoľnení sa do životného prostredia, môže zostať v obehu tisíce rokov.
Zistite viac