Ako čo najúčinnejšie využívať energetické zdroje?


Ako čo najúčinnejšie využívať energetické zdroje?

Akú účinnosť majú solárne články? Je pravda, že majú pomerne nízku účinnosť, len nejakých 6 %? Alebo sú z hľadiska účinnosti na tom najlepšie paradoxne parné turbíny, ktoré sú vo veľkých elektrárňach? Čo sa potom deje so zvyškom energie? Platí, že čím je vyššia teplota planéty, tým je väčšie vyžarovanie? Odkiaľ prichádza k ohrievaniu, ku globálnemu otepľovaniu, aký je ten mechanizmus? Aj na takéto otázky odpovedali hostia diskusie počas tretieho dňa Festivalu vedeckých filmov. Pozvanie prijali takí odborníci ako prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., riaditeľ Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, a RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

RNDr. Pavol Faško, PhD. uviedol, že klimatická zmena a globálne otepľovanie je podmienené práve tým, že pri tomto procese vyžarovania existujú skleníkové plyny, ktoré tvoria akýsi skleník, a tým pádom potom teplo ostáva v atmosfére a spôsobuje ďalšie otepľovanie. „A nie je to iba oxid uhličitý, ale napríklad aj vodná para alebo metán. V súvislosti s metánom sa teraz otvára veľký problém v oblasti Sibíri a v Severnej Amerike, pretože tým, že sa tam najviac otepľuje v súčasnosti na Zemi, tak dochádza k rozmŕzaniu trvale zamrznutej pôdy a napríklad metán sa tam v súčasnosti oveľa viac uvoľňuje. To vlastne, tieto podmienky, ktoré spôsobujú skleníkové plyny ešte viacej zvýrazňuje. Problém teda spočíva v tom, že produkujeme napríklad veľa oxidu uhličitého, a preto sú opatrenia a všetky záväzky, ktoré sme si dali na horizonty 2025 – 2030, akým spôsobom sa zníži produkcia oxidu uhličitého, aby sme dosiahli menší skleníkový efekt, alebo aby sme ho trošku redukovali.“ 

RNDr. Pavol Faško, PhD. Ale aj tak je ten problém podľa odborníka vážny, pretože oxid uhličitý ostáva v atmosfére veľmi dlho. „To, čo sa už teraz vyprodukovalo, tak to je otázka pre niekoľko nasledujúcich generácií, a to nehovorím o tom, že sa nám až tak nedarí v rámci celej Zeme produkciu oxidu uhličitého redukovať. Pretože v Európe, ktorá sa v tomto zmysle tvári a koná najekologickejšie, je to v poriadku.  Európa ale predstavuje v produkcii len taký pásik vo svete. Musíme si uvedomiť, že existujú také oblasti ako je India, Čína, ale aj Spojené štáty, Brazília, takže ten problém je trošku zložitejší a naozaj nás čaká ešte veľmi dlhé obdobie, kým sa nám podarí stav buď zastaviť alebo nejako prípadne zredukovať.“

Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. na margo toho povedal, že oteplenie o 2 ˚C znamená, že sa roztopia ľadovce a stúpne hladina oceánov a morí asi o 40, niektorí hovoria až o 80 cm. Čo to znamená, položil si otázku. „Že nebudú existovať Benátky, Boston, Sant Peterburg a ďalšie mestá a že sa pohne 200 miliónov ľudí. Teraz bohatých ľudí z bohatých miest a priemyselných centier, ktoré budú zaplavené.“ Čo proti tomu robiť, pokračoval. „Teraz budem chvíľku zas vážny. Samozrejme, že nás to viacerých veľmi hnevalo. Ja som bol v rokoch 2009 – 2011 prezidentom Európskej nukleárnej spoločnosti, mal som office s desiatimi sekretárkami v Bruseli, fajn. A aj sme sa dohodli, že teda spravme niečo. 38 nukleárnych spoločností vo svete, Číňania, Austrálčania, Američania, všetci sme sa dohodli na jednom vyhlásení, a trvalo rok kým sme tú stránku konsenzuálne napísali. Podstata bola v tom, že v súčasnosti z neuhlíkatých energetických zdrojov (čiže vylúčite ropu, uhlie, plyn), 50 % tvorí energia z vody. Je to ďaleko výraznejšie, v Číne, Brazílii, kde sú v týchto krajinách vodné elektrárne základom energetiky, 30 % tvoria jadrové elektrárne, a len 1/6 je z neuhlíkatých zdrojov, to sú všetky ostatné obnoviteľné zdroje. Do nich idú extrémne dotácie po celom svete na úrovni desiatok až stoviek miliárd euro.“

Pripomenul, že v celosvetovom meradle sa obnovuje alebo dotuje len 1/6 neuhlíkatých zdrojov. „Na vodnú energetiku sa nedáva nič, ale bolo tu správne povedané, že v mnohých krajinách je vodný potenciál už dávno vyčerpaný, lebo už sa neoplatí postaviť priehradu, keď nemáte rozdiel hladín. Nemôžete postaviť v Rakúsku na Dunaji jedenástu dunajskú kaskádu, lebo už je rozdiel hladín nevýznamný. Čiže vodný potenciál je sčasti vyčerpaný. Obnoviteľné zdroje sú strašne dotované a všetci na to nadávajú, takže nám zostáva z neuhlíkatých zdrojov hlavne jadrová energetika. Áno, aj biomasa má na Slovensku svoj význam. Ale nemá význam vietor, ak je účinnosť, vy ste hovorili účinnosť 6 %. Pri solárnych paneloch to závisí od toho, aká generácia tých solárnych článkov to je, čiže tie sa stále vylepšujú. Ďalej je tam možnosť zvyšovania účinnosti čistením týchto plôch... a možno pán Šooš ešte niečo doplní.“ 

prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. uviedol, že je veľmi rád, že sme nešli českou cestou, nešli sme rakúskou cestou, lebo u nás máme veľa biomasy. „Keď vezmeme v priemere odhadom okolo 800 petajoulov (PJ), to je spotreba energie na Slovensku. V rôznych štúdiách sa uvádza, že biomasy je v prepočte na energiu okolo 120 až 200 PJ. Čiže skutočne, keď vezmem len tú spodnú hranicu, je to okolo 15 %. Energia z biomasy je naozaj ľahko transformovateľná, čiže nevyžaduje ani také vstupné náklady ako solárna, alebo veterná elektráreň. Hlavne, čo nám ani solár ani vietor nezaručuje, tieto dva zdroje nemajú konštantný výkon. Predstavte si, že v noci nám solárna elektráreň neprodukuje, keď je zamračené, výkon ide dole. To isté veterná, keď je absolútne bezvetrie. A potom musia nabehnúť nejaké záložné zdroje energie, ktoré produkujú konštantný výkon. Toto je dôležité.“

Následne sa vrátil k biomase a povedal, že biomasa sa na Slovensku používa, a nielen na Slovensku veľmi rozumne, v prvom rade na výrobu tepelnej energie. „Čiže nie na elektrinu, ale na tepelnú energiu a  účinnosť je naozaj veľmi vysoká. Dokonca vám poviem, už dnes by sme vedeli kapacitu Novák nahradiť, no opäť politické rozhodnutie. Ak zatvoríme Nováky, alebo niektoré bane na hnedé uhlie, musíme pre baníkov nájsť náhradné uplatnenie? My musíme postupne diverzifikovať programy, aby sme tých ľudí mali kam umiestniť. Ale biomasa má z pohľadu tepelného využitia naozaj; po prvé veľmi vysokú účinnosť; po druhé ak niekto povie, že nechajme tú biomasu nech bio degraduje tam, kde je, pôda potrebuje živiny. Neviem, či si uvedomujete, množstvo CO2 nám tak isto unikne do ovzdušia, ale čo je podľa rôznych štúdií až 10-krát nebezpečnejšie, uniká nám metán.“

Odborník sa následne zamyslel, prečo si z  biomasy najprv nevezmeme energiu, energetickú hodnotu, a len tú anorganiku vrátime späť do prírody. „Čiže toto je ďaleko výhodnejšie. A ešte jednu vec. Slovensko produkuje okolo 15 miliónov ton odpadov ročne. Komunálny odpad končí na skládkach odpadov. Okolo 10 % – teda jeden a pol milióna je z celkového množstva komunálneho odpadu. A asi 70 % z tohto odpadu je organický odpad. Čiže ja hovorím, využívajme práve toto, lebo aj tak to ide na skládky, aj tak tam vzniká oxid uhličitý, vzniká tam metán, čiže keby sme si z tohto zobrali energiu, tak po prvé ju využijeme, menej zaťažujeme životné prostredie, menej zaťažujeme ovzdušie, menej zaťažujeme skládky. V poslednom období sa aj náš výskum fokusuje už nielen na jednodruhové odpady alebo čisté odpady, ale hlavne na takéto zmesové odpady. Tu je obrovský potenciál jednak pre výskum, ale aj spätne pre získavanie energie, ktorá nie je drahá, ktorá vie konkurovať aj iným neobnoviteľným zdrojom energie. Ale stále pritom hovoríme o doplnkovej energii,“ dodal.

 

Aj takéto a ďalšie zaujímavé témy zazneli počas tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Jeho mottom bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania tvorcovia dokázali divákom autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné, a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. a RNDr. Pavol Faško, PhD.

Foto: FVF 2017

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Listy a kvety púpavy lekárskej sú súčasťou jarných liečebných kúr.
Zistite viac