Aj otázka k možnému výbuchu v jadrovej elektrárni môže byť rozumná


Aj otázka k možnému výbuchu v jadrovej elektrárni môže byť rozumná

Veľa sa hovorí o tragédii jadrovej elektrárne v Černobyle alebo Fukušime, ale menej ľudí možno vie, že aj na Slovensku sme mali niečo podobné, no zďaleka nie takých rozmerov. V jadrovej elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach došlo pred 40 rokmi 22. februára 1977 k nehode. Údajne vznikla chybou obslužného personálu. Pracovníci montáže palivových článkov vraj nevyčistili dôsledne palivový článok pred jeho zavezením do reaktora.

Aj na túto tému bola vedená diskusia v rámci tretieho dňa Festivalu vedeckých filmov, ktorý bol venovaný Ekologickej energetike. Účastníci si mohli vypočuť názory odborníkov prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD., riaditeľa Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave a RNDr. Pavla Faška, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

V závere diskutujúci vyberali otázky z publika, ktoré sa im najviac páčili a tri najlepšie z nich boli ocenené.

Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. si spomenul na otázku ohľadom výbuchu v jadrovej elektrárni. „Konečne sa niekto spýtal tak, že ho to zaujíma. My sme mali jedného študenta, z Bangladéša, rok študoval jadrovú energetiku a docent Haščík ho učil procesy v reaktore. On bol stále  ticho. Po roku prednášok prišiel a opýtal sa: Pán docent, ale keď ten urán horí, kade tam ide dym? Docent skoro dostal infarkt, ale po čase pochopil, že si tú otázku má vážiť.“ Samozrejme, urán sa štiepi, urán nehorí, vysvetlil odborník. Otázka ale bola dobrá preto, že študent sformuloval vo svojej hlave niečo, čo ho zaujíma. „Človek, ktorý vie sformulovať otázku, vie 50 % odpovede. Naozaj rozmýšľal, kadiaľ ide dym, aké treba vývody, aké dymovody... Výbuch v dôsledku štiepenia v JE nemôže nastať, ale keď sa niekto spýta na výbuch, tak už technicky rieši, čo bude poškodené, aké sú únikové trasy, čo s ľuďmi... Preto sa mi tá otázka páčila.“

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. následne pripomenul, že nielen v Černobyle, nielen vo Fukušime, ale aj na Slovensku sme mali problém s jadrovou haváriou v elektrárni A-1. Prof. Ing. Vladimírovi Slugeňovi, DrSc. položil otázku, v akom stave je to teraz? „Lebo viem, že sa tam stále pracuje. My ako konštruktéri sme vyvíjali robota. Ten robot musí byť tak dokonalý, že sa nesmie poškodiť, lebo už keď raz príde do toho prostredia, my ho vieme diaľkovo ovládať, ale vybrať sa prakticky už nemôže, lebo je zamorený. Bola tam základná požiadavka 100 % spoľahlivosti, čo sa nedá nikdy dosiahnuť. Preto sa pýtam, v akom je to stave.“ 

Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. potvrdil, že jadrová elektráreň mala haváriu v roku 1977. „Našťastie nie nejakú veľkú, ale znemožnilo to ďalší postup prevádzky. Niektoré technológie i budovy sú už úplne vyradené, no hlavný výrobný blok ešte stojí. Tam prebiehajú stále práce vo vyraďovaní, jadrové palivo bolo odstránené už pred 20 rokmi, technológie sú dekontaminované a postupne odstraňované, takže JE A-1 je už vo svojej tretej etape vyraďovania. V roku 2033 by to malo byť celé hotové.“ 

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. odporučil oceniť toho, kto uhádne, z čoho je vyrobená briketa, ktorú nechal kolovať. Ľudia v publiku hádali najskôr drevo, no následne padol tip na hnoj, čo profesor Šooš pôsobiaci na STU v Bratislave potvrdil. „Sú to exkrementy hospodárskych zvierat. Jednak to má výhrevnosť, ako som povedal, vyššiu ako hnedé uhlie. Výhoda aplikácie technológie zhutňovania je, že pri vysokom tlaku a teplote úplne zastavíme biodegradačný proces, a tým ho zakonzervujeme na neobmedzene dlhý čas. Čiže keď takýto výlisok aj ovoniate, nevykazuje žiadne známky biodegradácie, lebo práve sprievodným znakom biodegradačného procesu je zápach. A môžete to neobmedzene dlho skladovať.“

RNDr. Pavlovi Faškovi, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave sa páčila otázka o tom, či sa oplatí inštalovať solárne panely na úrodnej pôde, napríklad v Podunajskej nížine. „Veľmi rozumná otázka, pretože si musíme uvedomiť, aká je efektivita získavania energie takýmto spôsobom a v akom priestore sa to robí.“

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania tvorcovia dokázali divákom autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné, a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. a RNDr. Pavol Faško, PhD.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Bunková smrť, odborne nazývaná apoptóza, je pre človeka nielen užitočná, ale aj potrebná.
Zistite viac