Hovorí vám niečo meno Sebastian Kneipp? Alebo možno skôr Kneippov bazén, Kneippov kúpeľ či liečebná vodná cesta podľa Kneippa? Za pár rokov by tento bavorský lekár a kňaz mal 200 rokov, narodil sa 17. mája 1821, no už v tých časoch vedel posúdiť blahodarné účinky obyčajnej, čerstvej, studenej vody. Dodnes mnohé liečebné procedúry a wellness centrá ponúkajú služby postavené na striedaní teplej a studenej vody. Kneippove poznatky a na jeho dobu skutočne prevratné experimenty sa stali bežnou súčasťou balneológie či kúpeľníctva, ale stoja na nich aj základné princípy moderného otužovania.
Kneippov príbeh otužovania
Ako teda Kneipp odhalil zákonitosti vodoliečby? Ešte ako mladík, pochádzajúci z rodiny chudobného švábskeho tkáča ľanového textilu, mal sám zdravotné problémy. Trápil ho kašeľ a ťažká pľúcna choroba, pričom mohlo ísť o tuberkulózu. Pri návšteve jednej zo štátnych knižníc naďabil na knižku „Zázračná liečivá sila vody“ od J. S. Hahna. Rozhodol sa skúšať liečbu sám na sebe,využívajúc pritom chladnú vodu neďaleko tečúceho Dunaja. Spočiatku síce vydržal len niekoľko sekúnd, no ľadové kúpele dodržiaval každý deň, rovnako tak bol členom mníchovského „Spolku priateľov vody“. Želané výsledky procedúr sa dostavili a mohol tak odporúčať liečebné procedúry pomocou ľadovej vody aj ďalším spolužiakom počas štúdia v semináre. Tam sa začala jeho snaha pomáhať chorým ako prírodný liečiteľ prostredníctvom studenej vody.
Kneipp o svojich metódach liečenia prednášal aj písal, časť jeho diel vychádzala aj tlačou. Jeho najznámejšou publikáciou je brožúra „Moja liečba vodou“ (MeineWasser-Kur) – v roku 1894 dosiahla už 50 vydaní. V čom vlastne spočívajú metódy Kneippovej liečebnej terapie?
Ide o celostnú liečbu, pričom jeho špecialitou sú rôzne sprchy a kúpele ;človek má vo vode stáť, kľačať alebo sedieť, pričom má takto zotrvať od pár sekúnd do niekoľkých minút. Inou procedúrou je oblievanie (8 – 10 opakovaní), čo sa môže použiť na prakticky ľubovoľnú časť tela podľa potreby. Alebo odporúča rôzne formy obkladov, kde hlavným Kneippovým cieľom liečenia je celkové povzbudenie organizmu, aby pracoval účinnejšie. Faktom je, že liečba vodou je stará ako ľudstvo samo, no Kneipp patrí k prvým priekopníkom zdravého životného štýlu, ktorí verili, že posilnením organizmu, otužovaním a celkovou harmonizáciou tela je možné udržať si zdravie, prípadne si ho prinavrátiť.
Kneippov kúpeľ alebo bazén v dnešnej dobe funguje na princípe dvoch komôr: Jedna je naplnená teplou vodou (40° – 46° – 50°C), druhá komora chladnou vodou (10 – 16°C). Obe majú vo výške 30 cm oddeľovacie predely, ktoré nútia človeka prekonávať prekážku dvíhaním končatín. Dno komôr je tvorené štruktúrovaným povrchom (spravidla ide o malé kamienky), ktoré pozitívne dráždia reflexné zóny chodidla. Pri procedúre vstúpi pacient najprv do kúpeľa teplého, zostane v ňom pri stálom prešľapovaní cca 1 minútu, potom prestúpi do studeného kúpeľa, kde pri stálom prešľapovaní zotrvá cca 15 sekúnd. Cyklus sa opakuje 6 – 10 krát; ukončením je prestup do studenej vody a dôkladné vyutieranie končatín do sucha.
Tento postup patrí medzi procedúry povzbudzujúce krvný obeh. Pri striedavom ohreve a ochladzovaní nôh vodou dochádza k rozšíreniu ciev a k zlepšeniu krvného obehu. Procedúra však pôsobí aj proti bolestiam hlavy, migréne, bolestiam kĺbov, poruchách spánku, srdcovocievnym ochoreniam vrátane hypertenzie a problémoch s vyššou hmotnosťou, vegetatívnym poruchám. Je to tiež vynikajúca žilová gymnastika pri začínajúcich varixoch, prispieva k uvoľneniu členkov, kĺbov nôh, vhodná je aj po úrazoch v tejto oblasti.
Čo hovoria na otužovanie slovenskí odborníci?
Pravidelné a dlhodobé otužovanie studenou vodou je predovšetkým účinné pri častých prechladnutiach a problémoch s imunitou, pretože sa vďaka nemu zrýchľuje metabolizmus buniek vrátane vyplavovania toxínov z tela, čím sa zlepšujú obranné procesy organizmu. Ako uvádza MUDr. Július Šípoš, odborný lekár – kardiológ z Centra ZDRAVÉ SRDCE v Starej Ľubovni, v praxi sa v súčasnej dobe často neúčelne a zbytočne predpisujú antibiotiká na vírusové infekcie, bežné prechladnutia, napr. nádchu (rinitídu), chrípku (influenzu) a podobne. „Nie je to však správne, pretože takto potom ľahšie a skôr vzniká rezistencia na antibiotiká. Pri bežných virózach a prechladnutiach väčšinou postačia lieky proti bolesti, horúčke, kašľu (t. j. analgetiká, antipyretiká, expektoranciá), ďalej vitamíny /C, prípadne B/). Dôležitú úlohu v prevencii akýchkoľvek infekcií, a tým aj nadmerného, resp. častého užívania antibiotík, hrá podpora imunity a jej prirodzené zvyšovanie.“
Práve na dosiahnutie tej správnej imunity, lekár odporúča otužovanie, športovanie, primeraný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu, dodržiavanie zásad osobnej hygieny, ale aj pobyt v kvalitnom, čistom životnom prostredí. „Potrebná je tiež pravidelnosť v životospráve, zdravé stravovanie s dostatkom zeleniny, ovocia, vlákniny, vitamínov v prírodnej forme, ako aj vyvarovanie sa všetkých škodlivín, predovšetkým fajčenia a návykových látok.“
Iba v prípadoch, keď ťažkosti, horúčka a celkový zhoršený stav pretrvávajú viac ako 3 – 4 dni, pridávajú sa podľa MUDr. Júliusa Šípoša antibiotiká na zabránenie tzv. sekundárnej bakteriálnej infekcii, ktorá môže „nasadnúť“ na virózu, t. j. na vírusmi napadnuté a zdevastované sliznice dýchacích ciest. „Opodstatnené je podať antibiotiká aj vtedy, keď je organizmus oslabený nejakým chronickým ochorením, či už kardiovaskulárnym, onkologickým, pľúcnym či prieduškovým: napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, astma, a podobne. Je potrebné podať ich aj v prípade prechladnutia s ťažším priebehom u ľudí starších a s oslabenou imunitou, ako aj u pacientov užívajúcich chronickú imunosupresívnu (imunitu potláčajúcu) liečbu.“
Aj PaedDr. Jozef Šimeček z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Ústavu telesnej výchovy, ktorý tu pôsobí ako odborný asistent vysokej školy, hovorí o jeho osobnej skúsenosti s otužovaním. „Ak chcem pre seba alebo deti niečo urobiť, tak som to vždy riešil spôsobom byť od leta za každého počasia každý deň vonku niekoľko hodín. Potom sa buduje imunita a nechytajú sa žiadne choroby. A človek je podstatne odolnejší.“ Odporúča ale ešte podľa možností aspoň raz do týždňa ísť do sauny. „A ak aj nejaká choroba v zimnej dobe človeka zdolá, tak má taký ľahší priebeh.“
Výskum zo zahraničia
Zaujímavé výsledky priniesol aj výskum vedcov pod vedením Dr. Trajkowského z roku 2015, ktorí zistili, že dlhodobý chlad má vplyv na zlepšenie vstrebávania živín zmenou črevnej mikroflóry a anatómie čreva. Navyše, chlad má podľa nich vplyv aj na lepšie spaľovanie potravy a vytváranie tepla. Výskum testovali na myšiach, a to tak, že vytvorili dve skupiny. Jednu vložili do chladného prostredia 6°C a druhú nechali v izbovej teplote 22°C. Tím vedcov potom v pravidelných intervaloch vážil hlodavcov. Myšiam tiež odoberali trus a krv, aby mohli určiť citlivosť testovaných subjektov na inzulín. Inzulín totiž riadi spaľovanie glukózy bunkami, a čím citlivejší je naň jedinec, tým viac glukózy sa spáli a viac tepla sa generuje.
Očakávalo sa, že myši v chladnom prostredí stratia váhu, pretože spália uložené rezervy, tak aby si udržali stálu teplotu. A naozaj v prvých dňoch aj tak urobili, ale po piatich až desiatich dňoch sa stalo niečo neočakávané. Aj napriek tomu, že im nezvýšili dávky kŕmenia, myši začali priberať na váhe.Aby vedci zistili, prečo sa to stalo, začali merať kalorickú hodnotu, ktorá zostala v truse tak, aby odhadli, koľko výživy myši spotrebovali z ich stravy. Tieto informácie ešte doplnili zo záznamov citlivosti jedincov na inzulín, ktoré predtým vytvorili.
Výsledok bol prekvapivý, myši vystavené chlade boli o 50 % efektívnejšie v absorbovaní výživy zo stravy, zatiaľ čo tie držané pri izbovej teplote nevykazovali žiadnu zmenu v efektivite trávenia. Myši držané v chlade, začali byť o 40 % citlivejšie na inzulín, zatiaľ čo tie držané v teple nemali v tomto žiadnu zmenu. Z toho vyplýva, že myš v chlade nielenže vyťažili väčšiu hodnotu z jedla, ale tiež sa stali lepšie v jeho spaľovaní a tak lepšie v generovaní tepla.
Svoje skúsenosti s otužovaním majú každopádne aj otužilci pri plávaní v studenej vode alebo tzv. ľadové medvede. Rýchlejšie než pri akomkoľvek inom športe sa im vyplavujú endorfíny, hormóny šťastia. Otužilý človek lepšie znáša chlad, nemusí v zime chodiť veľmi zababušený, dobre sa cíti v zimnej prírode a pri zimných športoch, nepotrebuje toľko prekurovať byt.
Spomeňme v závere slová doktora Makaia, podľa ktorého s otužovaním možno začať kedykoľvek: „Otužilý organizmus má vyšší prah citlivosti na bakteriálne a vírusové infekcie, stúpa celková imunita. Ak aj človek prechladne, dostane nádchu, priebeh ochorenia je ľahký, krátky a nevyžaduje si liečbu antibiotikami. Otužovanie výrazne pôsobí na cievny systém – chladom sa cievy sťahujú a následne rozširujú. Je to akýsi tréning ciev, ktorý spomaľuje ich kôrnatenie. Medzi športovými otužilcami je nie náhodou veľa ľudí v strednom i staršom veku, ktorí sa rozhodli pre takúto prevenciu. Otužovanie prispieva k liečbe reumatizmu a blahodarne pôsobí aj pri psychických ochoreniach.“
Informácie poskytli: PaedDr. Jozef Šimeček z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Ústavu telesnej výchovy a MUDr. Július Šípoš, odborný lekár – kardiológ z Centra ZDRAVÉ SRDCE
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ