Adaptácia kostrového svalu na kombinované silovo-aeróbne zaťaženie seniorov


Adaptácia kostrového svalu na kombinované silovo-aeróbne zaťaženie seniorov

O tom, že pohyb je dôležitou podmienkou zdravého životného štýlu, niet pochýb. Platí to ako pre deti a mládež, tak aj ľudí v produktívnom veku, no nesporne tiež pre seniorov. Skúmaním pozitívneho účinku pohybovej aktivity na zloženie tela, fyzickú zdatnosť a svalovú morfológiu v súbore seniorov s neurodegeneratívnymi ochoreniami a bez nich sa zaoberá projekt Mateja Vajdu. Patrí medzi prezentujúcich doktorandov, ktorí získali grant Univerzity Komenského v Bratislave v predošlých ročníkoch.

Jeho projekt Adaptácia kostrového svalu na kombinované silovo-aeróbne zaťaženie seniorov čiastkovo rozoberá problematiku z jeho dizertačnej práce. Zo súboru neurodegeneratívnych ochorení vybrali jednu z najrozšírenejších, a to Parkinsonovú chorobu. „Z pohľadu nášho zamerania sa uvedená skupina javí ako veľmi dôležitá skupina z dôvodu priamych motorických symptómov daného ochorenia,“ vysvetľuje Matej Vajda a dopĺňa, že zvyšné skupiny tvorili seniori s miernou kognitívnou disfunkciou a kognitívne zdraví seniori.

Projekt je výsledkom spolupráce medzi Fakultou telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskou spoločnosťou pre pohyb a zdravie a predovšetkým doc. MUDr. Barbarou Ukropcovou, PhD. a jej pracovného tímu (Lucia Slobodová, Patrik Krumpolec, Zuzana Janáková, Jozef Ukropec a kol.) z Biomedicínskeho centra SAV, ako aj partnermi z Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Spojenie odborníkov z rôznych špecializácií do jedného autorského kolektívu vyústilo do vytvorenia hodnotnej spolupráce s vysokým potenciálnom vedeckých zistení a praktického využitia v tvorbe pohybových programov pre seniorov.

Realizátor projektu približuje, že nízka fyzická zdatnosť a inaktivita býva častokrát spájaná s negatívnymi zmenami v metabolizme a v endokrinnej aktivite kostrového svalu, čo má za následok vznik a vývoj chronických metabolických, kardiovaskulárnych a neurodegeneratívnych ochorení. „Na druhej strane, pravidelná pohybová aktivita predstavuje stimul vyvolávajúci multiorgánovú odpoveď, čím dochádza k adaptívnym zmenám rozličných tkanív a orgánov. Uvedené zmeny majú pozitívny účinok v prevencii a redukcii prejavov rôznych ochorení. Tento fakt podporujú viaceré epidemiologické a intervenčné štúdie a prispievajú tak k celosvetovému trendu využívania cvičenia ako štandardizovaného spôsobu prevencie a liečby mnohých chronických ochorení. Existuje veľké množstvo rôznych pohybových aktivít a ich kombinácií, ktoré vyvolávajú rozdielne odozvy organizmu.“ 

Vzniká tak potreba identifikácie vhodnej pohybovej intervencie, ktorá bude efektívnym spôsobom pôsobiť na zlepšenie fyzického stavu, zvládanie denných aktivít a taktiež slúžiť ako doplnkový prostriedok farmakologickej terapie neurodegeneratívnych ochorení. „Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli na základe vedeckých poznatkov a praktických skúsenosti vytvoriť tréningový program, ktorý bude komplexne pokrývať potreby seniorov. Tréningový program obsahoval kombináciou silového – aeróbneho tréningu s doplnením o koordinačné cvičenia,“ hovorí Matej Vajda.

Doteraz dosiahnuté výsledky podľa neho poukazujú na fakt, že nimi vytvorený tréningový program je účinným prostriedkom, ktorý vyvoláva pozitívne zmeny zloženia tela, ako aj zlepšenie fyzickej zdatnosti seniorov s a bez neurodegeneratívnych ochorení. „Na úrovni buniek kostrového svalu prebiehajú histochemické a imunohistochemické analýzy, prostredníctvom ktorých chceme hodnotiť distribúciu svalových vlákien, veľkosti a pomery rôznych typov, kapilarizáciu, inerváciu a pod. Predovšetkým nás zaujíma fenomén zoskupovania svalových vlákien typu I vplyvom inaktivity, respektíve procesmi starnutia. K tomuto zoskupovaniu dochádza z dôvodu odumierania rýchlych motoneurónov, následne miesto toho, aby bunka typu II odumierala, môže ju prevziať vetva pomalého motonerurónu, ktorá inervuje okolité bunky typu I, čím dochádza k transformácií na typ I. Práve redukcia svalových vlákien typu II je spájaná s poklesom fyzickej zdatnosti a následných sprostredkovaných komplikácií, ku ktorým z dôvodu tohto poklesu dochádza.“

Aké má vlastne projekt uplatnenie v praxi? Matej Vajda objasňuje, že hlavným benefitom nimi zvoleného tréningového programu je praktická využiteľnosť v prevencii a redukcii nežiaducich prejavov starnutia, ako aj rôznych ochorení. Na základe tejto štúdie vznikol tréningový program pre seniorov na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je prioritne zameraný na zlepšenie kvality života seniorov. „Sprostredkovane nám tento program prináša možnosť dlhodobého sledovania vplyvu pohybovej aktivity seniorov, čím sa nám otvárajú ďalšie možnosti vedeckého sledovania danej problematiky. Do programu senior fitness, ako aj do ďalších našich projektov je stále možnosť sa zapojiť v roli cvičiaceho probanda.“

Matej Vajda predstavil tento projekt počas slávnostného odovzdávania dekrétov o udelení grantov Univerzity Komenského mladým vedcom do 30 rokov z radov doktorandov, mladých pedagógov a vedeckých pracovníkov. Podujatie sa uskutočnilo v apríli 2018 v Aule Univerzity Komenského v Bratislave za účasti rektora prof. Karola Mičietu.

*********************************************

Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.

 

Odborný garant textu: Matej Vajda, realizátor projektu Adaptácia kostrového svalu na kombinované silovo-aeróbne zaťaženie seniorov

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľudské sliny obsahujú opiorphin, ktorý je 6 krát účinnejší liek proti bolesti ako morfium.