Aby sme vedeli predikovať budúcnosť, musíme poznať minulosť

04. aug. 2018 • Prírodné vedy

Aby sme vedeli predikovať budúcnosť, musíme poznať minulosť

Jana Rigová si pre oblasť svojho výskumu vybrala fosílne biomarkery. Ide o tak úzku špecifikáciu výskumu, že na Slovensku nepozná nikoho, kto by sa touto problematikou zaoberal na takej úrovni. Je internou doktorandkou na Ústave vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici už tretí rok. K vedeckej práci neinklinovala od detstva, ale vždy ju fascinovala príroda a najlepšími kamarátmi boli prírodovedné dokumenty a encyklopédie. „Už na gymnáziu som s určitosťou vedela, že budem študovať prírodné vedy, avšak nebola som rozhodnutá pre nič konkrétnejšie, lebo som nevedela, čo bude štúdium obnášať. Nenechajte sa pomýliť mojím zapálením. Od premiantky na gymnáziu som mala ďaleko, ale práve chuť za poznaním ma potiahla až sem,“ povedala Jana. Študovať prírodné vedy išla aj s domnienkou, že nepotrebuje matematiku, fyziku a chémiu. „Ale čím skôr si človek uvedomí ako je celý systém dokonale prepojený a fungujúci, tým lepšie. Keby ste mi pred 10 rokmi povedali, že budem robiť to, čo robím dnes, zasmejem sa. Čiže naozaj nie je potrebné mať vyznamenania, najdôležitejšie je chcieť,“ dodala mladá geochemička.

M. HUCÁKOVÁ: Janka, venuješ sa výskumu fosílnych biomarkerov. Aké informácie v sebe môžu ukrývať?

J. RIGOVÁ: V súčasnosti sa zaoberám, paradoxne, práve chémiou. Študujem fosílne biomarkery v sedimentoch Západných Karpát, ktoré nám môžu pomôcť v rôznych sférach. Najviac sa využívajú na zistenie uhľovodíkového potenciálu a pri samotnej explorácii uhľovodíkov. Práve ropná geológia ma priviedla k biomarkerom. Fosílne biomarkery sú vlastne organické látky na molekulárnej úrovni, ktoré boli schopné sa zachovať počas dlhého obdobia (napríklad od kriedy až po súčasnosť) a sú nositeľmi informácií o vzniku, čase a podmienkach životného prostredia v študovanom období.

M. H.: Ak si sa k tejto veľmi úzkej špecifikácií výskumu dostala?

J. RIGOVÁ: Počas magisterského štúdia environmentálnej geochémie som získala príležitosť dostať sa do tímu skvelých ľudí okolo profesora Nemčoka vo firme EGI, kde som prvýkrát okúsila prácu organickej geochémie. Zapáčilo sa mi to natoľko, že som bola rozhodnutá v tom pokračovať ďalej, aj za cenu zanechania svojho osobného života v hlavnom meste a odsťahovania sa do Banskej Bystrice po dobu štúdia. No a tu sa dostávam k inému využitiu fosílnych biomarkerov, a to ku klimatickému. Konkrétne študujem zmenu a vývoj klímy počas konkrétneho geologického obdobia, paleogénu. Veľmi často sa stretávam s otázkou: A na čo je to dobré pre mňa, obyčajného človeka? Odpoveď nie je nikdy jednoznačná, ani jednoduchá. Na to, aby človek vedel predpovedať budúcnosť, musí poznať aj minulosť. Zmena klímy tu bola, práve sa deje a aj sa diať bude. A jednou z mojich úloh je študovať, čo tomu predchádzalo, a tak rýchlejšie pochopiť za akých okolností prebehnú zmeny a ako ich prípadne zmierniť. Inou dôležitou úlohou každého vedca je pracovať na čiastkových úlohách, ktoré sa zdajú úplne zbytočné a nepodstatné, ale práve malé víťazstvá pomohli k veľkým objavom. Veda nie je len o patentoch.

M. H.: Ako sa fosílne biomarkery pozorujú? Predpokladám, že k tomu potrebuješ špeciálne prístrojové vybavenie.

J. RIGOVÁ: Môj výskum má svoje pozitíva, ale aj negatíva. Prebieha na modernej úrovni – využívajú sa moderné metódy a moderné analytické inštrumenty (prístroje). Výskum fosílnych biomarkerov je pomerne mladý a na to najlepšie len čaká, teda má veľký potenciál na nové objavy, povedzme, aj z hľadiska klimatológie. Na druhej strane, objavujú sa problémy, ktoré je nevyhnutné riešiť pre ďalší progres. Čo sa týka tohto výskumu na Slovensku, som jediná a vlastne asi aj prvá, čo podobnú problematiku začala skúmať, čo bolo zo začiatku extrémne náročné. Našťastie sa náš počet začal pomaly rozrastať.

Extrakcia je základná metóda, vďaka ktorej vieme získať organické látky (biomarkery) zakompované v neraste

M. H.: Geológovia uvažujú v miliardách rokov, keď si vysvetľujú procesy, ktoré sa dejú okolo nás. Je dôležité hovoriť o vede tak, aby tomu každý rozumel a zdôrazňovať pri tom fakty a pravdou oponovať „bludom“, ktoré sa často šíria internetom?

J. RIGOVÁ: V súčasnosti ľudia strácajú dôveru k vede a často veria v rýchlo šíriace sa dezinformácie a konšpiračné teórie. Lebo dostať sa k nepravdivým informáciám na internete je oveľa jednoduchšie ako si ich overovať alebo nájsť ich už overené. Preto považujem za nesmierne dôležité pravidelne informovať širokú verejnosť a mladých ľudí o vede a vedeckom živote. Možností je dnes veľa a cítim, že sa nedostatočne využívajú platformy sociálnych sietí. Na takúto formu popularizácie samozrejme treba čas, motiváciu, odhodlanie, mať nejaké technické vybavenie a zručnosti.

M. H.: Pekne si popísala svoj vzťah k vede, ale keď sa jej práve nevenuješ, ako vyzerá čas vyhradený len pre Teba?

J. RIGOVÁ: To, že vedecký život veľkou mierou zasahuje aj do voľného času, je fakt a dosť sa prelína aj s osobným životom a s mojimi voľnočasovými aktivitami ako je turistika, horolezectvo a fotografovanie. S tým horolezectvom to nie je také vážne, len ma baví exponovanejší terén a trochu adrenalínu, ktorý je spojený s každodenným životom vedca.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Jany Rigovej

Uverejnila. VČ

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vitamín C zlepšuje kvalitu mikrocirkulácie v celom tele, čím pozitívne ovplyvňuje vnútorné dýchanie.
Zistite viac