300 rokov od narodenia Márie Terézie


300 rokov od narodenia Márie Terézie

Cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Tieto všetky tituly získala za svojho panovania Mária Terézia, ktorá sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. Práve si pripomíname 300 rokov od jej narodenia. 

Uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov, tiež rakúska arcivojvodkyňa bola jedinou žena, ktorá vládla na českom tróne. Stala sa manželkou Františka I. Lotrinského – s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Historici jej pripisujú zásluhy za to, že sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu.

Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied uvádza, že Mária Terézia sa narodila ako prvorodená dcéra cisára Karola VI. a jeho manželky Alžbety Kristíny Brunšvickej. „Na trón nastúpila po náhlej smrti svojho otca v roku 1740 na základe Pragmatickej sankcie (1713, uhorskými stavmi schválená v roku 1722), ktorá nástupnícke právo žien zakotvené už v rodinnej dohode z roku 1703 upravila v prospech dcér Karola VI. Hoci Pragmatickú sankciu schválili stavy jednotlivých krajín monarchie i relevantní európski panovníci, po smrti Karola VI. sa týmto dokumentom nikto necítil zaviazaný. Vo vojenskom konflikte, ktorý vypukol už v decembri 1740, si Mária Terézia obhájila svoj nárok na trón a podarilo sa jej udržať aj celistvosť monarchie.“ Vojna však podľa historičky ukázala na jej výrazné zaostávanie za Pruskom i ďalšími krajinami západnej Európy. „Mária Terézia preto hneď po uzavretí mieru začala postupne realizovať reformy, ktorý mali zo zdedeného konglomerátu krajín urobiť konkurencie a obranyschopný štát.“

Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. vysvetľuje, že prvotné reformy, ktoré Mária Terézia začala realizovať v roku 1748/1749 s cieľom zlepšiť finančnú situáciu krajiny, postupne prerástli do rozsiahleho reformného diela. „Jedným z aspektov jej reforiem je výrazné posilnenie štátu, jeho kompetencií a autority. Obrazne povedané, počas jej panovania sa štátna moc ´sprítomnila´ aj v tom najodľahlejšom kúte krajiny. Celkovo jej reformy smerovali k vybudovaniu centralizovaného a obranyschopného štátu, ktorý dokáže poskytnúť všetkým svojim občanom ich stavu primerané hmotné zaopatrenie, vzdelanie a v prípade potreby aj sociálnu alebo zdravotnícku starostlivosť.“

Odborníčka zdôraznila, že zatiaľ čo predchodcovia Márie Terézie sa prioritne venovali zahraničnej politike, vojenskej obrane krajiny (najmä s ohľadom na dlhodobé osmanské nebezpečenstvo) a presadeniu jednotného katolíckeho vierovyznania, reformy Márie Terézie sa mohli bezprostredne dotknúť každého obyvateľa monarchie a zlepšiť kvalitu jeho života. „Pod vplyvom dobových teoretických koncepcií jej vláda vnímala populáciu ako základ bohatstva štátu a každého jednotlivca ako potenciálnu vojenskú alebo pracovnú silu. Aby si však obyvateľstvo mohlo plniť svoje povinnosti voči štátu, museli byť uspokojené jeho základné životné potreby, muselo byť zdravé a patrične vzdelané.“

No dôležitý fakt plynúci z panovania Márie Terézie spočíva aj v tom, že na území vtedajšej Bratislavy nastal rozmach mesta a prejavil sa pozitívne na demografických zmenách. „Kým v roku 1720 žilo v Bratislave asi 8 000 obyvateľov, v čase, keď sa sťahovalo hlavné mesto do Budína, bol to už viac ako trojnásobok tohto počtu. Rozkvet Bratislavy priamo súvisel s posledným reformným obdobím vlády Habsburgovcov. Predovšetkým Mária Terézia nikdy nezabudla na to, že v čase jej zložitého nástupu na trón ju na bratislavskom hrade podporila uhorská šľachta – inak vždy revoltujúca proti Habsburským panovníkom – keď s vytasenými šabľami prisahala vernosť svojej mladej, na trón nastupujúcej panovníčke. Za jej vlády by sme mohli hovoriť o vysokej úrovni a kvalite bratislavského školstva, bohatého hudobného a kultúrneho života a o významných osobnostiach, ktoré v meste na Dunaji v tomto období pôsobili. To bola zároveň aj ´labutia pieseň´ slávy hlavného, korunovačného a snemového mesta krajiny,“ uvádza sa v účelovej publikácii Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Studia Academica Slovaca (vedecký redaktor: prof. Dr. Jozef Mlacek, CSc.).

„Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií (Reformná politika Márie Terézie a jej pokus o modernizáciu Uhorska)" /INGRID KUŠNIRÁKOVÁ a kolektív/Ako sa ale píše v kolektívnej monografie o reformách Márie Terézie, ktorá vyšla koncom minulého roka, „Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií (Reformná politika Márie Terézie a jej pokus o modernizáciu Uhorska)" /INGRID KUŠNIRÁKOVÁ a kolektív/, napriek centralizačným snahám Márie Terézie sa v monarchii ani po administratívnych reformách v rokoch 1749 – 1761 nepodarilo vytvoriťuniformný systém vlády.

„Nejednotnému administratívnemu systému a rôznej miere vplyvu viedenského dvora v jednotlivých krajinách monarchie, zodpovedal aj odlišný postup a rýchlosť pri presadzovaní reforiem. Rezistencia voči zmenám bola mimoriadne silná najmä v Uhorsku, kde sa nariadenia viedenského dvora tradične realizovali až po opakovaných urgenciách a s veľkým časovým sklzom. Navyše, v Uhorsku musela Mária Terézia vzhľadom na pomoc, ktorú jej tunajšie stavy poskytli v boji o zachovanie monarchie, postupovať pri presadzovaní svojich reformných zámerov mimoriadne opatrne,“ pripomína v úvodnej časti monografie Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD.

Pokračuje, že po skončení sedemročnej vojny sa však panovníčka rozhodla zahrnúť do svojich reformných plánov aj Uhorsko, ktorého príspevok do spoločnej pokladnice bol podstatne nižší ako jeho reálne možnosti. „Mária Terézia sa najprv snažila presadiť potrebné reformné opatrenia s podporou uhorských stavov.Snem zvolaný na 17. júna 1764 mal na jej návrh prerokovať a schváliť viaceré hospodárske a finančné reformy. K najdôležitejším patrilo zvýšenie uhorskej kontribúcie o milión zlatých ročne, nahradenie šľachtickej insurekcie pravidelným poplatkom na vydržiavanie stálej armády a v neposlednom rade aj právna ochrana poddaných a redukcia ich povinností voči zemepánom.“

Historička pripomína, že po dlhých rokovaniach sa snem skončil kompromisom. „Šľachtická insurekcia ostala zachovaná, uhorská kontribúcia sa zvýšila len o polovicu navrhovanej sumy a návrh urbárskej regulácie bol úplne stiahnutý z rokovania.“ Hoci sa podľa Mgr. Ingrid Kušnirákovej, PhD. v historiografii často uvádza, že reformy Márie Terézie mali na Uhorsko len minimálny či nepriamy dosah, výsledky jej reformného snaženia sú neprehliadnuteľné. „Autorita a vplyv štátu sa výrazne posilnili, nariadenia štátnej moci sa stali záväznými a vykonateľnými. Mestské a stoličné samosprávy sa začlenili do systému štátnej administratívy, čím sa štátna moc ´sprítomnila´ na území celej krajiny. Pre zvýšenie dane schopnosti obyvateľstva a rozvoj hospodárstva malo najväčší význam zavedenie urbárskej regulácie, vypracovanie celo krajinského urbára a úprava cechového zriadenia.“

Zdôrazňuje ešte, že podporný efekt však malo aj skvalitnenie podmienok pre riečnu dopravu, rozšírenie cestnej siete či zlepšenie poštových služieb. „Vplyv cirkvi bol výrazne oslabený a školstvo, zdravotníctvo či sociálna starostlivosť, ktoré dovtedy patrili výlučne do kompetencie cirkví a samospráv, boli podriadené dohľadu štátu.“

Ako teda možno zhrnúť prínos plynúci z vládnutia Márie Terézie smerom k Uhorsku a tiež konkrétne voči nášmu územiu či nášmu obyvateľstvu? Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. pripomína, že ako už bolo spomenuté, reformy tejto panovníčky mali zvýšiť životný štandard a zlepšiť kvalitu života jej poddaných, aby si mohli lepšie plniť povinnosti voči štátu – či už platením daní alebo vojenskou službou. „Jej reforma súdnictva, zdravotníctva, školstva, posilnenie cestnej a poštovej siete, regulácia riek, zavádzanie protipožiarnych opatrení a množstvo ďalších opatrení predstavovali prínos pre všetkých obyvateľov monarchie bez ohľadu na ich etnickú či regionálnu príslušnosť.“

Historička Slovenskej akadémie vied v závere konštatuje, že vláda Márie Terézie sa zvyčajne hodnotí kladne. „Za negatívum sa považuje napríklad zotrvávanie na protireformačných pozíciách a nevyhlásenie Tolerančného patentu či ponechanie tortúry ako súčasť trestného práva. Akékoľvek ´nedostatky´ reformného diela jej vlády však vysoko prevažujú nad pozitívami,“ uzavrela. 

 

Informácie poskytla: Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto z publikácie: Reformná politika Márie Terézie a jej pokus o modernizáciu Uhorska, autori INGRID KUŠNIRÁKOVÁ a kolektív

Uverejnila: ZVČ

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Aurelium - centrum vedy
Noc výskumníkov 2017
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
film Cesta času
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mária Terézia z rodu Habsburgovcov bola jedinou žena, ktorá vládla na českom tróne.
Zistite viac